DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 1.kapitola - Živelná pohroma - 1.časť

6. července 2012 v 0:02 | Teryii |  Život so živlom
"Nie!" zobudila som sa s krikom. Bože, to bol hrozný sen. Čo to malo znamenať? Ničomu nerozumiem. Odrazu mi niekto začal šialene klopať na dvere.
"Sarah, si v poriadku?" kričala spoza dverí mama.
"Áno, nič sa nedeje!" uistila som ju rýchlou odpoveďou.
"Nemám ísť dovnútra?"
"Nie, netreba. Bol to len zlý sen."
"Dobre. A vstaň už konečne, pretože raňajky máš na stole a čaká ťa škola," zakričala to už zo schodov.


Horko-ťažko som sa dostala z postele. Vzdychla som si. Zase tá škola... No teraz ma to netrápi. Trápi ma niečo iné. Čo mal znamenať ten sen? Bol zvláštny. Taký sa mi ešte nikdy nesníval. Postavila som sa zatiaľ pred skriňu a vybrala sukňu a tričko. Je už skoro leto, takže vonku nie je taká zima na to, aby som si nemohla zobrať sukňu. Neznášam zimu. Obliekla som sa a nasledoval každodenný rituál v kúpeľni. Mejkap, snaha o vytvorenie prijateľného hniezda na hlave, umývanie zubov a tváre a nakoniec po polhodine som konečne vyšla z kúpeľňového kráľovstva. Neustále sa mi v hlave zjavoval ten sen.
"Sarah, zlez už dole! Nestihneš školu!"
"Áno, mami! Už idem!"
Vzala som si svoje veci a utekala dole schodmi tak rýchlo, že som skoro zašliapla Lilly, ktorá ležala pod schodiskom. Zľakla sa a začala štekať.
"Čo stváraš?" kričala mama z kuchyne.
"Nič!"
Utíšila som Lilly a utekala do kuchyne. Vzala som pripravený sendvič do ruky a zabalila ho do servítky. "Zjem ho cestou do školy," ozvala som sa, keď som uvidela mamin spýtavý pohľad.
Radšej to nekomentovala, a tak som sa s ňou narýchlo rozlúčila a zabuchla konečne vchodové dvere. Počula som len kňučať Lilly a telefonovať mamu. Znova nadávala. Vzdychla som si. Už jej asi nikdy nedá pokoj...
"Myslíš si, že som hlúpa? Že ma oberieš o to posledné, čo mi zostalo? Si na omyle!"
Kričala až tak, že som ju počula ešte niekoľko metrov od domu.
Cestou do školy som skoro celý čas utekala. Keď som konečne dobehla pred školu, bolo 10 minút pred začatím vyučovania. Vydýchla som si. Rýchlo som vošla do školy a ponáhľala sa do triedy.
"Sarah, budeš meškať!" ozval sa za mnou na chodbe smiech. Prevrátila som oči a radšej to nekomentovala. Hviezdy našej školy ma nezaujímajú.
Keď som vošla do triedy, všetci už skoro sedeli na svojich miestach.
"Ahoj Sarah!" zakývala mi Jessica. Jediný človek, ktorý ma chápe. Sadla som si na svoje miesto vedľa nej a vybrala si veci na lavicu. Medzi učebnicami v taške som mala aj knihu o meditovaní.
"Čo to je?" pozrela na mňa Jessica s jej modrými žiadostivými očami.
"Knižka. Nevidíš?" zasmiala som sa.
"Ja viem, že je to knižka! Ale... ty sa učíš meditovať?"
"No, zatiaľ sa iba učím," usmiala som sa.
"To mi niekedy ukážeš!" zasmiali sme sa práve vtedy, keď vošiel dejepisár do triedy. Začala sa prvá nudná hodina...

"Dnešok sa ťahá ako chlpatá deka," pozrela na mňa Jess znechutene.
"Máš pravdu," pritakala som a vopchala si do úst ďalšie sústo obeda.
Do jedálne vošiel David s Justinom. Poobzerali sa po jedálni a keď nás zbadali, zamierili k nášmu stolu. Ďalšie hviezdy tejto školy...
"Idú k nám naše hviezdičky. Superstar!" rozosmiala som sa.
"No zbohom!" smiala sa so mnou Jess.
"Čaute, kočky! Ako sa máme?" prisadol si David. Jeho zelené oči a čierne vlasy zdôrazňovali jeho štýl, ktorý nebol práve najlepší. Síce sa snažil vyzerať ako najkrajší muž sveta, jeho roztrhané rifle a tričko bez rukávov pripomínali skôr buzeranta.
"Fajn," odpovedali sme jednohlasne.
"To je super! A čo robíte, zlatíčka?"
Pozrela som na Jessicu. Jej tvár hovorila za všetko. Bola celá červená kvôli tlmenému smiechu. Ani ja som už poriadne nevládala zachovať pokojnú tvár.
"No čo asi tak robíme, David?" spýtala sa Jess.
"Žeby sme jedli?" dodala som.
Justin stál celý čas za Davidom. Bol celý čas ticho a so všetkým s Davidom súhlasil. Zmanipulovaný chalan...
"Aha. No jasné," usmial sa David. Vymenila som si s Jess krátky pohľad.
"No ja už musím ísť, baby. Vidíme sa. Čaute!" hodil na nás neodolateľný úsmev a stratil sa v dave aj s Justinom.
"Konečne!" začali sme sa na celú jedáleň smiať.
"Bože, to je idiot! On si naozaj myslí, že takto nás zbalí? Chudinky dievčatá, čo s ním chodili!" poznamenala Jess. Potom sme spustili ešte väčší rehot...

Kráčala som po chodbe s Nicole. Vyučovanie skončilo a poslednú hodinu som mala spolu s ňou, a tak sme sa dohodli, že sa pôjdeme pred školu spoločne, pretože Jess s nami hodinu nemala a chceli sme ju počkať. Pozrela som sa na Jareda s Emily. Stáli pri skrinkách a láskali sa. Krásny pár. Jared s čiernymi vlasmi a modrými očami sa dokonale hodí k Emily - hnedovláske s melírom a s hnedými očami . Klape im to. Jednoducho tento risk im vyšiel. Risk je zisk. Oni získali veľa.
"Chýba ti láska, Sarah?" usmiala sa potmehúdsky Nicole.
"Komu by nechýbala?" usmiala som sa tiež, ale smutne a pokračovali sme chodbou.
"Uvidíš, niekto sa raz nájde. Niekto, kto ťa bude naozaj ľúbiť," snažila sa ma presvedčiť. No nevyšlo jej to. Po tom, ako sa so mnou rozišiel môj ex, som mala problémy. Bola som na neho veľmi naviazaná a on bol ten typ, ktorý sa chodí po večeroch zabávať do barov. Nebolo to to, čo som si vždy priala. Tú lásku až za hrob. Aj keď viem, že niekedy je to nereálne, verím v to. Aspoň štipka nádeje vo mne zostala. Dúfam, že má Nicole pravdu...
Vyšli sme pred školu. "Vidíš ho?" ukázala Nicole nenápadne na Justina.
Aj tak som vedela, o koho pôjde. Básnila mi o ňom už celý mesiac. Snažím sa ju počúvať, no niekedy na to nemám náladu. Nechápem, čo je na ňom také úžasné. Veď je to len prívesok Davida! Chodí mu stále za zadkom, súhlasí so všetkým, čo povie, urobí všetko, čo mu káže... Je to beznádejný prípad. David už vymenil viac takýchto príveskov, no Justin úspešne prekonal všetkých. Je s ním dlhšie ako Davidove frajerky a tie David mení skoro každý týždeň. Jednoducho, nechcem, aby sa sklamala. Mne sa to už raz stalo...
"Nicole, naozaj ho chceš?" spýtala som sa vážne.
Pozrela na mňa s neistým výrazom. Viem, že pochybuje. Vidím to na nej a to nie je dobre.
"Nicole, naozaj?"
"Nepozeraj sa tak na mňa, prosím!"
"Ale nemôžeš byť taká naivná a nerozhodná! Potom to neskončí dobre," snažila som sa jej pomôcť, aj keď viem, že ma neposlúchne.
Viem, aký je zaľúbený človek slepý. Zažila som to. Nicole je veľmi naivná a jej zamilovania sú len pobláznenie. No ja ju nechcem sklamať a veľmi poúčať. Bude si myslieť, že jej ho chcem ukradnúť. A to určite nie je pravda. Takého idiota ani v sne...
"Ale keď on je taký zlatý!" rozplývala sa predo mnou.
Prevrátila som očami. Špinavý blond, sivasté oči... Neviem, čo na ňom vidí. Ja úspešne jeho šarmu odolávam.
"Ahojte!" pozdravila nás Jessica.
"Čau! No čo? Ako dopadla angličtina?" vyzvedala som.
"Výborne! Mám jednotku!"
Tľapli sme si.
"Si dobrá!" pochválila som ju.
"Ja viem," usmiala sa sebavedome.
"Nicole, vidíš, aká je skromná?" ironicky som sa spýtala. Nicole celý čas zazerala na jej vyvoleného.
"Zase na neho zíza?" spýtala sa ma Jess.
"Vy ste také milé!" ozvala sa odrazu Nicole, aby sa obhájila.
"Ale veď ti chceme len pomôcť!" naliehala som.
"Jasné. Akurát na neho len nadávate! To je fakt nápomocné!"
"Veď choď za ním! Nestoj tu len tak! Chýbala si minulý týždeň v škole a on má s tebou viacero hodín. Spýtaj sa ho, či by ťa nemohol doučiť," chcela som jej pomôcť, aby už nefňukala.
"To je super nápad, Sarah!" pochválila ma Jess, aby v tom Nicole utvrdila.
"Choď! Neboj sa! Keď si ho nebudeš všímať, tak ti to nepomôže. Hádam ho chceš spoznať, či nie?" usmiala som sa.
"Dobre. Tak idem," súhlasila trošku vystrašená Nicole.
"Výborne! Držíme ti palce!"
"Ďakujem," usmiala sa a vykročila k Justinovi. Kráčala celkom sebavedome na to, že pred chvíľou bola celkom nervózna. Začuli sme len: "Ahoj Justin! Môžem ťa o niečo poprosiť?"
Keď sme uvideli jej známy úsmev celebrity, bolo nám jasné, že Justin bol vtedy najšťastnejším človekom na zemi...
"Ja utekám domov, máme sa na zajtra veľa učiť. A chcem trošku čítať o tom meditovaní," usmiala som sa na Jess.
"Jasné, musím ísť aj ja. Mama potrebovala s niečím pomôcť."
"Tak ahoj," objali sme sa a ja som vykročila na cestu domov.

***

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Wulfric* | Web | 7. července 2012 v 20:14 | Reagovat

Páni!
Ani jeden gramatický (sice toho o slovenské gramatice moc nevím, ale mám tak trochu cit na jazyky) nebo stylistický porhřešek. Také musím pochválit, že ses vyvarovala začátečnický chyb - opakování slov a neoddělování přímých řečí se u tebe nekonalo (až na jednu výjimku!), špatné formátování bylo na světelné roky vzdáleno.
Všiml jsem si, že za oznamovaní přímou řečí děláš čárku - to dělají většinou jen hodně vzdělání pisálci :)

Tvůj styl psaní mi vyhovuje - neopakuješ se, sice trošku "kašleš" na popisování míst, to ale vynahrazuješ akcí a realistickými dialogy/myšlenkami (jak bylo vidno v prologu).
Famózní!

Dobré je, že postavy působí věruhodně, děj odsýpá a povídka jako celek začíná být velmi zajímavá.
Měla jsi trochu pravdu, tohle je trošku mimo moje žánrové "zaměření", leč myslím, že člověk by měl vyzkoušet všechno :) A tohle vůbec nebylo špatné! ;)

Jak řekl Dan - velký talent a potenciál ;)

2 sherylinlee | E-mail | Web | 8. července 2012 v 15:26 | Reagovat

Začnem tým, čo sa mi páčilo, aby som potom mohla napísať, čo sa mi nepáčilo (ach, tú druhú časť nenávidím, ale tá rozvíja písanie). Nebudem však múdrovať, sú to iba moje pocity, nie odborný posudok (na ten ešte nie som zrelá).
Veľmi sa mi páčila Tvoja hláška: SNAHA O VYTVORENIE PRIJATEĽNÉHO HNIEZDA NA HLAVE (no na druhej strane, kto si vytvára hniezdo na hlave – okrem mojej sestry, ktorá má vlasy ako slama, ale Tvoja postava má krásne vlasy podľa obrázka, ktorý si dala ako jej „portrét“). „Trpíš“ humorom – to je dobré.
Fajná úvaha bola o Justinovi. Takéto postrehy mi do polovice tejto kapitoly chýbali: „Justin stál celý čas za Davidom. Bol celý čas ticho a so všetkým s Davidom súhlasil. Zmanipulovaný chalan...“ – krátke a výstižné.
Úvod mi prišiel rýchly, chýbali mi skutočné emócie (bolo to asi priamou rečou). Úvod vždy musí byť čosi, čo človeka tak zaujme, že proste chce vedieť, čo bolo ďalej. Ak sa niečo začína snom je to klišé. Neviem ako Ty, ale ja sa potuľujem po blogoch už dlhšie, a všimla som si túto mániu autorov začať písať príbeh, ktorý sa začína snom. Teda sa pýtam, nemôže sa niečo začať bez tých snov? Nie je to síce chyba, ale už to nie je nič nové. Teraz to tak nechaj, ale najbližšie odporúčam, žiadne sny – aj keď sú spomenuté v úvode len okrajovo.
Ďalej mi chýbal nejaký bližší opis Lily (psa). Neviem, či si čítala Hry o život, úvod sa začal o tom, ako vyzerá mačka hlavnej hrdinky. Mala oči farby hnijúcej kaše a nemali s Katniss ( s hlavnou hrdinkou) žiadny vrúcnejší vzťah. Opis bol tak na 7 riadkov, ale dokázala som si to úplne predstaviť.  Bolo tam to podstatné, skutočné city, akoby ich zažil niekto zo života! Nezabudni do príbehu dávať seba.
Celý príbeh je akýsi rýchly. Keď niečo komentuješ, vyzerá to tak, akokeby to bolo len mimochodom, akokeby si to písala počas jazdy – môj prvý dojem (a je mi to tak ľúto).
„Jeho zelené oči a čierne vlasy zdôrazňovali jeho štýl“ – ale ten štýl si napriek tomu neviem predstaviť.
„Bože, to je idiot!“ poznamenala Jess. Potom sme spustili ešte väčší rehot. – kde sú skutočné pocity hrdinky knihy? Čo si v skutočnosti myslela? Prečo bol David idiot? Na jednej strane neodolateľný s dobrým štýlom, ale na druhej idiot? Čo k nemu cítila v skutočnosti? Aký mala o ňom názor?
Kto je Jared a Emily? Prečo ich vôbec spomína? Sú podstatní pre dej Tvojho príbehu? Myslím si, že začať hovoriť o láske sa dalo aj ináč. Ten úvod o Jaredovi a Emily keby si spravila inak, malo by to väčší zmysel. Napr.: Občas som sa cítila aj uprostred davu sama. Akoby mi čosi chýbalo, ale ani sama som nedokázala pomenovať, čo to presne je. Oči mi mimovoľne zablúdili k Jaredovi a Emily. Krásny pár. Zrejme im to klapalo. V mojich pocitoch nebol žiadny náznak žiarlivosti, iba ľútosti, žeby som v budúcnosti chcela čosi také zažiť (niečo na takýto štýl – slová si nevšímaj, boli prvé, ktoré ma napadli).
A či ho miluje? Ako si predstavuje človek lásku, keď položí takúto otázku? Môžeš niekoho skutočne milovať, keď vlastne len ho vidíš, stretávaš ho na chodbe a vlastne nič dôležité o ňom nevieš? Skôr by sa mi tam hodilo slovo páčiť, priťahvať „Nicole, naozaj ho miluješ?“
Možno je to problém nás všetkých 16 ročných (aj ja som si kedysi v 16 predstavovala, že pozriem a milujem  - vlastne nie, na toto mám vyhradený názor, ja používam slovo: strašne ma priťahuje, nonstop na neho myslím, chcem ho, ale milovať je pre mňa príliš silné bez toho, aby som niekoho poznala). Ja neviem, mne osobne sa tam nehodia takéto silné slová. Je to sladké a také milé naivné. Nechcem šliapať po Tvojich snoch. Nehovorím, že láska neexistuje a možno naozaj píšeš iba tak, ber môj komentár do úvahy len vtedy, ak chceš v písaní pokračovať aj v budúcnosti. Obvykle si negatíva diela nechávam pre seba, ale časom som zistila, že to nepomáha autorom.
V prvej kapitole si čitateľa zoznámila s viacerými postavami. Poviedky síce bývajú rýchle, ale sú zamerané na menej postáv. Rozumiem, že šlo o to, aby sa Nicole zobrala a šla za tým chlapcom, no i tak mi chýbajú emócie a opisy. Dá sa to urobiť krátko a efektívne, aby to zapadlo medzi poviedky.
Dúfam, že Ti toto moje komplexné vyhodnotenie v niečom pomôže a nezoberieš si to osobne ako útok na svoju osobnosť a talent.
Rada na záver: nenechaj si nikým zobrať chuť písať a píš koľko vládzeš. Chyby, ktoré som vymenovala skús napraviť a vlastne vždy, keď niekto Ti niečo vytkne, tak to skús predýchať a zvážiť, či má pravdu.  Ak to opravíš, budeš napredovať.

3 Teryii | 8. července 2012 v 19:05 | Reagovat

[2]: Aby som to trochu objasnila, poviedka to volám iba teraz :-D Neviem prečo sa medzi nami (mojimi spolužiakmi, ktorí tiež píšu) rozmohlo toto slovo aj pre iné žánre.. Chcem určite v budúcnosti pokračovať v písaní, dokonca by som chcela aj nejakú tú "poviedku" dopísať a urobiť z toho nejaký pekný fantasy román :-)
Tento román sa mi píše veľmi dobre, pretože nápad ma inšpiroval všetko vytvoriť, všetko čo je tu je vymyslené mnou a po mojich 2 asi nevydarených románoch si myslím, že toto je určite vec, ktorú dopíšem :-)
Nič si neberiem osobne a ja som len rada, že takto detailne popisuješ každú vec, pretože to mi iba pomôže :-) Máš pravdu vo všetkom :-)
To hniezdo na hlave má myslím že každý po ráne :D A hlavne po takom živom sne :D
No a ten sen.. Viem, že sa to zdá blbé, aj mne to pripadalo otrepane (keď sa mám priznať) ale najviac mi to sedelo k môjmu nápadu použiť to aj neskôr :-) Je to vlastne jej budúcnosť.. Chcem, aby sa to stalo aj v jej živote reálne.. Mala som taký úmysel :-) Zvrat v strede príbehu tomu nasvedčuje a potrebujem to použiť v ďalšom pokračovaní toho zvratu... Samozrejme, chápem prečo si to spomenula, je to veľmi otrepané, viem... :D
Lilly bude popísaná neskôr ;-) A nechcela som sa s tým na začiatok štvať.. Mne sa páčia diela, ktoré nemajú prvých 20 strán nudné opisy a potom sa začne niečo diať :-? Musím sa potom iba dokopať k tomu, aby som sa tam dostala :-) Ale napriek tomu, aj mne sa to zdá urýchlené a možno tam ešte niečo doplním :-) Len ja idem na ten štýl, že informácie sa bude čitateľ dozvedať až počas pokračovania deja.. Jednoducho, nechcem povedať všetko na začiatok a nakoniec nebudem mať ani čo opísať :-) Viem, že to je asi zle myslené, ale mne to tak vyhovovalo :-D
A s tými opismi máš pravdu :-) Nemám rada opisovať takto ľudí, pretože väčšinou sa dozvieš tie informácie potom, tak ako som o tom hovorila predtým.. Neviem, ako rýchlo sa mi to podarí zmeniť, ale určite si budem na to dávať pozor :-) Už viem, čo robiť :-)
Jared a Emily budú celkom dôležití :-) Na začiatok je toho veľa čo sa stane až neskôr ;-)
A s tou Nicole máš pravdu :-) Prehnala som to, ale oni si nie sú až takí neznámi :-) Chystám niečo, čo sa dozvieš zase až neskôr, ale bude to presne objasnenie ich vzťahu :-) Dúfam, že to bude dobré :-D
A opisy budem určite pridávať :-)
Chcem to vylepšiť a tvoj koment mi k tomu určite pomohol :-)
Dúfam, že som ti objasnila aspoň pár vecí, ktoré som mala za lubom ti povedať :D
Ďakujem ti veľmi pekne :-) Naozaj :-)
Som zvedavá na ďalšiu kritiku, je toho veľa, čo treba vylepšiť ;-)
Teryii

4 Sherylin Lee | E-mail | Web | 8. července 2012 v 20:53 | Reagovat

Aj mne prekážajú opisy na 20 strán, dokonca aj na stranu, preto ich treba dávať nenápadne, niekde vtesnať k priamej reči :). Neviem, ako Ti to mám vysvetliť, možno si toto začneš teraz lepšie všímať v knihách :). Aj ja si viac všímam to, v čom som slabá a v čom sa chcem zlepšiť. Predtým som knihy hltala, ale keď už ich čítam druhýkrát, tak už si užívam každé slovo :). Ako som povedala, dej má rýchly spád a hoc postavy budú mať opodstatnenie, tiež si ich mohla dávkovať :).

5 NeFeReT | Web | 11. července 2012 v 15:49 | Reagovat

Idem hneď čítať pokračovanie, som veľmi zvedavá na dej. Ako sa bude ďalej vyvíjať. Nejdem ti vykrikovať žiadne chyby, pretože žiadne okaté som tam nevidela. Iba mi tam chýbalo viac opisu, miest a aj pocitov hlavnej hrdinky. Bolo tam príliš veľa priamej reči. Ale to je iba môj názor, nemusíš ho brať vážne. Ja píšem oveľa horšie ako ty či už gramaticky alebo štylisticky.

6 cestakrve | Web | 12. července 2012 v 18:04 | Reagovat

Super povídka rozhodně jí budu číst i dál:-)a rozhodně piš, mám to totiž za chvíli přehltaný a budu potřebovat nášup dalších dílů:-)

TROB

7 Eruvië | Web | 14. července 2012 v 16:35 | Reagovat

Zatím jsem precetla jen uvod a tuto kapitolu a nenapada me nic, co bych mohla vytknout. Jsem spatny kritik textu, ale o to nadsenejsi ctenar. Proto bych si rada pockala, az budes mit dopsano a precetla si to cele dohromady. Pak bych Ti byla schopna dat uceleny nazor a postrehy.

8 Eruvië | Web | 14. července 2012 v 16:46 | Reagovat

Ráda si Tě přidám do oblíbených, mám ale problém s čtením na pokračování, musela bych to neustále číst od začátku. Zkusím to a uvidíme. Nicméně, kdybys mě dala třeba mezi VIP a pokaždé mi poslala celou kapitolu třeba na mail, bylo by to úplně nejlepší :-D

9 sherylinlee | E-mail | Web | 15. července 2012 v 17:16 | Reagovat

Tu by si mohla dať:
Počula som to ešte niekoľko metrov od domu. Tak kričala...
Počula som to ešte niekoľko metrov od domu, tak kričala.
Kričala až tak, že som ju počula ešte niekoľko metrov od domu.

10 Teryii | Web | 15. července 2012 v 17:43 | Reagovat

[9]: Áno, máš pravdu :D Idem to zmeniť ;-)Ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama