DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 1.kapitola - Živelná pohroma - 2.časť

6. července 2012 v 0:04 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

Cesta sa kľukatila a viedla popri lese. Pozrela som sa do toho rastlinného kráľovstva a rozhodla sa, že doň vojdem. Našla som malú cestičku, ktorú som si pamätala ešte z detstva. Vedie rovno do našej záhrady. Mama mi hovorila, že moji starí rodičia veľmi často chodili touto cestičkou a moji prastarí rodičia ju vytvorili. Dýchala som čerstvú lesnú vôňu a prezerala si nádherné zelené stromy. Konečne to nie sú len také oštary bez listov. Pomyslela som si. Niekedy som uvidela aj prvé kvietky a krásne zakvitnuté kríčky. Cítila som sa príjemne. Po takom ťažkom dni je to pre mňa relax. Je tu taká príjemná vôňa a tich... Čo to bolo? Začula som zvuky, ako keby sa lámal strom. Čo sa to deje? Veď sa ani lístok nepohne, žiadny vietor nefúka! Odrazu sa mi zachvela pôda pod nohami ako pri zemetrasení. Mám čudný pocit. Pridala som do kroku a obzerala sa, či niečo neuvidím. Vľavo, vpravo... Nič. Nikde nič. Mŕtvolné ticho. Zrazu som zastala. Neverila som vlastným očiam. Prešla som popri zlámaných stromoch. Niekoľko z nich aj horelo. Praskliny v zemi, všade vytrhnuté rastliny, zlámané stromy, horiace kry... Čo sa to tu, dopekla, stalo?


Radšej som sa otočila a pomaly sa vracala na pôvodnú cestičku domov. No keď som skoro spadla do diery v zemi, takej veľkej, že by sa do nej vopchal medveď, dala som sa na útek. Pribehla som do našej záhrady a sadla si na lavičku pod strom. Snažila som sa vydýchať, no neviem, či som bola taká nervózna alebo som tak dlho bežala. Čo TO v lese malo znamenať? Nerozumiem tomu. Prúdili mi myšlienky hlavou. Nedalo mi to. Pôjdem sa tam ešte pozrieť? Nie! Prestaň! Takéto hlúposti nech ti nenapadajú... Hádala som sa sama so sebou. Vošla som rýchlo do domu a naliala si pohár vody. Cítila som záchvev pôdy, takže tie praskliny to vysvetľujú. No polámané stromy? Žeby ich zemetrasenie polámalo? Museli by spadnúť aj tie ostatné... Nedáva to zmysel! No aj niečo ďalšie nesedí. Prečo tie stromy horeli? Žiadne blesky som nevidela. Ani nič podobné, čo by ich mohlo zapáliť. A tá veľká diera v zemi... Jednoducho neviem, čo si mám myslieť! Vybehla som hore do izby a zložila si veci. Vytiahla som knižku o meditovaní a prezliekla sa do pohodlnejšieho oblečenia. Zopla som si vlasy a posadila sa na posteľ do lotosového sedu. Potrebujem sa uvoľniť. Po týchto udalostiach, ktoré sa stali za poslednú polhodinu, som poriadne mimo...
Snažila som sa meditovať. Sústreď sa! Treba sa na to koncentrovať, aby si si poriadne oddýchla a zabudla na dnešné čudné udalosti... Nadýchla som sa. Cítila som uvoľnenosť svalov, rozlievajúce sa teplo a energiu, všetky myšlienky mi odrazu vyfučali z hlavy. To som chcela dosiahnuť. Počula som šum listov, spev vtákov, štekot psov... Zvuky sa mi ozývali v hlave tak hlasno a jasne, ako keby som bola blízko pri nich a nie doma na posteli. Dýchala som uvoľnene a nenechala sa ničím rušiť. Odrazu som začula treskot, ako keby sa niečo rozbilo. Zľakla som sa a skoro spadla z postele. Celkom som vypľula dušu. Z takého uvoľneného stavu do takýchto stresov! Celá meditácia sa pokazila. Otvorila som oči. S ľakom som zistila, že sa mi to iba nezdalo. Na zemi ležal rozbitý črepník a všade bola hlina. Pokrútila som nad tým hlavou a nechala to tak. Neskôr to upracem. Chcela som sa čím skôr vrátiť do pocitu voľnosti a pokoja. Sadla som si na posteľ a pustila sa do uvoľňovania tela. Upokoj sa, pokoj... Znova som bola v stave, ktorý ma celú uvoľnil. Nádych, výdych... Pocítila som zvláštnu energiu. Prelievala sa mi telom a končila v prstoch a nohách. Otvorila som oči. A potom aj ústa. Spadla mi totiž sánka. Hlina a rastliny v črepníkoch sa vznášali. Zostala som v šoku a ani som necekla. Ticho som pozerala na čudný jav predo mnou. Čo sa to deje? Bola som v zlom rozpoložení, a preto už nebolo moje telo uvoľnené. Bolo napäté a nevedela som, čo si mám myslieť. Vydýchla som. Hlina a rastliny spadli na svoje pôvodné miesto. Nemohla som tomu uveriť. Nechápem, čo sa stalo. Čo to všetko znamená? Dnešný deň je veľmi čudný. Bola som z toho vykoľajená. Ako je to možné? Prečo sa tie veci vznášali? Ako som to dokázala? Uvoľnila som si nohy z lotosového sedu a sadla si na kraj postele. Moje telo bolo stále napäté a hlava zaprataná samými problémovými myšlienkami. Toto nebol cieľ meditácie. Chcela som sa uvoľniť a nie sa ešte viac znepokojiť. Postavila som sa, aby som upratala ten neporiadok. No keď som sa zohla po časti rozbitého črepníka, nedalo mi to. Nechala som ich tam a postavila sa neďaleko. Musím to vyskúšať. Možno to fakt súvisí s meditáciou. Prebehlo mi hlavou. Buď teraz, alebo nikdy...Zavrela som oči. Nádych, výdych, nádych, výdych... Spev vtákov, šum, spev, štekot, hlasy, ticho... Myšlienky boli preč. Meditácia zabrala. Otvorila som oči. Znova som uvidela ten istý jav ako predtým. Hlina okolo mňa sa vznášala. Dokonca aj črepníky s ostatnými rastlinami. Neverila som vlastným očiam. Pomaly som zdvíhala ruky. Črepníky a hlina sa začali pohybovať hore. No cítila som, že tá zvláštna energia slabne. Ruky som otočila dlaňami dole a posúvala ich pri tele. Hlina a rastliny pomaly klesali, až sa dotkli podlahy. Vtedy som spustila ruky k telu a vydýchla si. Dýchala som prerývane a cítila som sa dosť vyčerpaná. Neverím. Neverím tomu. Rýchlo som popratala ten neporiadok a medzitým som zapla notebook. Sadla som si na posteľ a do prehliadača som zadala: telekinéza. Vedela som, o čo ide. Niekedy som sa o takéto veci zaujímala.
Telekinéza je pohybovanie predmetmi z miesta na miesto bez použitia fyzického kontaktu. Čítala som. Tieto schopnosti sú celkom reálne. Jediné, čo nám bráni ich využívať, je naše obmedzené myslenie. Všetko začína a končí myslením...
"Sarah? Už si doma?" zakričala z predsiene mama.
"Áno, mami!" neodtrhla som oči od monitora a pokračovala som v čítaní.
Dozvedela som sa veľmi zaujímavé veci. No jedno mi neustále vŕtalo v hlave. Ako som mohla tak rýchlo nabrať takú silnú energiu na telekinézu a prečo som pohybovala len hlinou a rastlinami? Veď pri telekinéze sa môže pohybovať čímkoľvek, len to treba dosiahnuť a splynúť s tým predmetom. A zvláštne je aj to, že ja som len meditovala. Nemyslela som pri tom na nič. Nechcela som s niečím splynúť, nechcela som niečím pohybovať. Som zmätená. Kde sa to vo mne vzalo? No zaujíma ma ešte jedna vec. Kde a ako zistím odpovede na moje otázky...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Arya Flowerny Turner | 14. července 2012 v 21:59 | Reagovat

Zaujímavé... Inak, ten prológ bol sen z ktorého sa zobudila na začiatku prvej časti?

2 Teryii | 14. července 2012 v 23:35 | Reagovat

[1]: Áno :) Bude to potom aj vysvetlené ďalej v príbehu :)
Sen sa stane skutočnosťou ;) Ako sa vraví :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama