DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 2.kapitola - Nový začiatok - 1.časť

6. července 2012 v 0:06 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

"Si v pohode?" spýtala sa ma Jess. Mlčala som. "Čo sa deje, Sarah? Znepokojuješ ma," hodila na mňa starostlivý pohľad.
"Nič zvláštne," zaklamala som.
"Sarah, prestaň mi v prvom rade klamať, dobre? Vieš, že to neznášam!" pokrútila nado mnou hlavou.
"Fakt sa nič nedeje. Mama s otcom sa neustále hádajú na tom dedičstve. Kvôli rozvodu. Veď vieš..." Pozrela som na ňu a čakala, že mi na to ľahko naletí, keďže je to tiež jeden z mojich terajších problémov.
"Ach, Sarah. Uvidíš, všetko bude v poriadku. Keby si niečo potrebovala, som tu pre teba," usmiala sa na mňa.
"Ďakujem, Jess. Si pre mňa neskutočná opora," objala som ju.


Stáli sme pred triedou Nicole. Čakali sme, kým skončí hodina, pretože my sme už vyučovanie nemali a chceli sme sa s Nicole ešte porozprávať. Nakukli sme dovnútra. Nicole sedela vedľa Justina a niekedy sa na seba milo usmiali. Vymieňali si pohľady a väčšinou jej Justin pomohol s cvičením alebo s odpoveďou. Vyzerali celkom zlato. Nemohla som uveriť, že Justin ju tak ľahko prijal. Myslela som, že David bude mať námietky, keďže s ňou bol skoro celý čas, odkedy ho včera oslovila. No Davidovi to je asi jedno, lebo Justin mu nejako veľmi nechýba. Myslím, že si čoskoro nájde iný prívesok.
Konečne zazvonilo. Posadili sme sa na lavičku a čakali, kým Nicole vyjde. Keď nás uvidela, pribehla k nám s blaženým úsmevom na perách a s krásnou vetičkou na jazyku:
"Baby, Justin ma pozval na zmrzku, takže dnes sa už asi neporozprávame. Prepáčite mi to?" usmiala sa ospravedlňujúco.
"Jasné, utekaj! Držíme znova palce! Očar ho!" zasmiali sme sa a objali sme ju s Jess naraz.
Keď Nicole odišla, Jess poznamenala: "Dnes si musíme vystačiť samy. Čo povieš?"
"Máš pravdu. Kam pôjdeme?"
"Mohli by sme skočiť len do neďalekého obchodu. Potrebujem kúpiť nejaké potraviny, lebo ráno ma o to poprosila mamka. Pôjdeš so mnou?" hodila prosebný výraz.
"No tak dobre."
Vybrali sme sa po chodníku od školy k neďalekým malým potravinám. Prechádzali sme okolo lesa, keďže v našom mestečku sú dookola samé lesy. Chodník pomaly končil, bolo treba prejsť na druhú stranu. Nezastavovala som sa, len som sa pozrela doprava, či nejde nejaké auto. Otočila som sa a narazila som do nejakého človeka.
"Prepáčte," vyšlo zo mňa ospravedlnenie.
"Dávaj pozor!" otočil sa na mňa čiernovlasý chalan s modrými očami. Jeho 2 kamaráti sa snažili udržať smiech, a preto sa im rozšírili kútiky úst do širokého úsmevu. Dobehla som Jess.
"Čo sa stalo?" spýtala sa ma.
"Ale nič. Nevšimla som si, že tam stoja a narazila som do nich."
"Ty si teda!" pozrela na mňa tak, ako ona vie a rozosmiali sme sa. Konečne sme sa dostali na druhú stranu a uvideli potraviny. Ešte som sa zo zvedavosti otočila. Uvidela som, ako tí 3 chalani na mňa zazerali. Rýchlo som sa otočila späť a nevšímala si to. Tie pohľady...
Keď sme nakúpili, vracali sme sa späť okolo školy. Tí neznámi chalani tam už neboli, takže som si mohla vydýchnuť. Pri škole som sa s Jess rozlúčila. Volala jej mama, aby už išla domov, pretože potrebuje tie potraviny na obed. Ďalej som pokračovala sama. Dnes som nemienila ísť po lesnej cestičke, a preto som išla po ceste a chodníku. Keď som prišla konečne domov, zistila som, že dom je prázdny. Žiaden zvuk. Nič. Kde je Lilly? Vošla som do kuchyne.
"Lilly! Lilly? Kde si?" kričala som.
No všade bolo ticho. Tak kde je? Prehľadala som celý dom, ale nikde som ju nenašla. Zostáva záhrada. Vyšla som von. Kričala som jej meno, no nevidela som ju. Ani nepočula. Určite by štekala, keby zistila, že som doma. Vždy to tak robí. Jednoducho sa teší. No teraz nič. Zmizla. Odrazu som zbadala v tráve ležať jej hračku. Bola položená na začiatku lesnej cestičky. Pozrela som sa na bráničku do lesa. Bola pootvorená. Super! Zdrhla do lesa! A ja ju mám ísť teraz hľadať? Pomyslela som si a vykročila som po cestičke do lesa. Mierila som na našu obľúbenú lúku, kde sme skoro celé leto. Chodíme sa tam hrávať, naháňam ju, jednoducho sa spoločne bavíme. Je zlatá. Je síce väčšia ako priemerné ridžbeky, ale mne to nikdy nevadilo. Mama s ňou mala problém, pretože zaberala polovicu predsiene. No ja som ju vždy mala rada. Moja krásna Lilly...
Konečne som tam dorazila. "Lilly! Lilly?" kričala som. Môj pohľad blúdil medzi trávou a stromami, no nikde som ju nevidela. Zrazu som zbadala obrysy postáv. Podišla som o pár metrov bližšie. Naozaj to boli osoby. Možno videli Lilly, mala by som ísť za nimi... Kráčala som smerom k nim. Uvidela som 3 mužov. Stáli tam a rozprávali sa. Jeden mal čierne vlasy, povedomú postavu... Počkať, nie sú to tí chalani spred potravín? Odrazu som počula štekot. Otočila som sa za ním a hľadala Lilly. Vedela som, že je to ona. Otáčala som sa na všetky strany a čakala som, odkiaľ sa vynorí. No nič. Pozrela som sa smerom tam, kde som naposledy videla chalanov. No neboli tam. Vyparili sa. Na oblohe som zbadala veľkého orla a neďaleko som začula neďaleko vyť vlka. Začínala som sa báť. Mala by som čím skôr nájsť Lilly a vypadnúť odtiaľto. Pomyslela som si. Odrazu na mňa zozadu skočila Lilly a zhodila ma na zem. Celú ma pooblizovala a keď som sa konečne spopod nej dostala, vydali sme sa na cestu domov. Poslednýkrát som sa obzrela. Na kraji lúky som uvidela sedieť veľkého vlka a orol ešte neustále krúžil nad mojou hlavou. Keď som sa nevedome ocitla pri našej bráničke, uvedomila som si, že som vlastne celú cestu bežala. Poriadne som privrela bráničku, zamkla ju a Lilly som posúrila, aby vošla do domu. Potom som ju zobrala do kúpeľne, vopchala ju do vane a umyla jej laby. Mala ich celé zablatené.
"Kde si bola? Bála som sa o teba," usmiala som sa na ňu.
Zazerala smutnými očami a čakala, kým jej vyutieram laby. Potom som ju pustila z kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Rozmazaný mejkap, trošku spotené vlasy... Ten beh mi teda dal. Mala by som sa osprchovať. Vošla som teda do sprchy a dopriala si vlažnú sprchu. Znova som sa pozrela do zrkadla. Zelené oči sa vynímali v mojej štíhlejšej tvári, plné pery jej dodávali krásu, hnedé melírované vlasy sa mi vlnili okolo tváre a nos bol taký akurát. Tak fajn, už je to lepšie. Vyšla som z kúpeľne a vošla do svojej izby. Hodila som sa na posteľ a rozmýšľala. Je možné, že by som za jeden deň uvidela dvakrát tie isté osoby? A na takých čudných miestach? To prvé nebolo až také čudné, ale to druhé... Čo robili na lúke? Len tak sa uprostred lúky rozprávali? A načo tam boli? Nedáva to zmysel. A potom ich záhadné zmiznutie, orol a vlk... Neviem, na čom som. Neviem, čo si mám myslieť. Vlastne najlepšie by bolo nemyslieť. Vybrala som knižku o meditácii. Mám naozaj meditovať? Mám riskovať? Nebola som si istá. Chcem len zrelaxovať, nič iné nemám za lubom. Posadila som sa do zvyčajného sedu a položila si ruky na kolená. Zhlboka som sa nadýchla. Uvoľňovací rituál sa začal. Čakala som, čo sa udeje. Či znova pocítim tú energiu, či znova nastane to, čo minule. Otvorila som oči. No nič. Nič sa nedialo. A pritom som si bola istá, že som bola stopercentne uvoľnená. Čo to má znamenať, dočerta? Znova som sa snažila zamestnať si hlavu meditovaním. Nie rozmýšľaním nad tým, ako je to všetko možné. Zatvorila som oči a sústredila sa. Treba uvoľniť myseľ, myšlienky, hlavu, ruky, brucho, chrbát, nohy... Všetok stres musí preč. Znova otvorím oči. No znova nič. Nerozumiem tomu. Veď včera som to dokázala! Tak čo sa stalo, že odrazu v tom nie som taká dobrá? Veď som aj uvoľnená, mám odhodlanie... No stále nič. Už nemám síl. Bola som vyčerpaná. Očividne tá telekinéza nie je len tak. Nebudem to už skúšať. Včera to bolo niečo iné. Cítila som aj silnú energiu, no dnes nič. Dnes to nevyšlo. Mám toľko nezodpovedaných otázok, že pomaly sa už pri meditácii ani neviem uvoľniť. Stále mi to víri v hlave. Neviem, čo mám robiť. Som v tom celkom stratená. Dúfam, že sa mi podarí sa z toho nejako vymotať. Lebo potom sa z tohto začarovaného kruhu nikdy nedostanem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Arya Flowerny Turner | 14. července 2012 v 22:16 | Reagovat

Ten chalan sa mi páči, verím že sa dajú dokopy... teda ak nevysvitne že je to hlavný záporák :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama