DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 2.kapitola - Nový začiatok - 3.časť

6. července 2012 v 0:10 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

Sťažka som vydýchla. Rozmýšľala som, či odpovedať nahlas alebo myšlienkou. Skúsim to myšlienkou. Neublížite mi?
Nie. My sme ti len chceli pomôcť. Ty si nás hneď zavrhla. Museli sme ťa zastaviť, prepáč.
Vlk už na mňa neceril zuby, ale vyrovnal sa a hľadel ponad moju hlavu. Ešte stále som bola v napätí. Každú chvíľu sa mohlo niečo stať. Nechcela som na to ani pomyslieť. Odrazu som začula trepotanie krídel a pocítila neuveriteľné teplo a energiu. Piskot vtáka sa rozľahol celým lesom. Otočila som hlavu. Nado mnou sa vznášal ohnivý vták. Fénix. Prebehlo mi hlavou.
Fénix sa ešte chvíľu vznášal a potom sa premenil na popol s veľkým škrekotom. Popol padal na pošliapané rastliny predo mnou. Bolo to tak fascinujúce, že som nevydala ani hláska. Odrazu sa za popolom zjavila postava. Ohnivo červené vlasy mi bili do očí, zelené oči sa uprene pozerali do mojich. Štíhla postava v plášti podišla ku mne.
"Kto si?" spýtala sa vážnym hlasom.
"Sarah," odpovedala som zhypnotizovane.
"Sarah, postav sa."


Pomaly som sa postavila, no podlomili sa mi nohy. Zacítila som niečie ruky pod mojimi ramenami. Niekto ma zachytil. Uvidela som čierne vlasy a modré oči. Zase on... Ani som si nevšimla, kedy sa stihli premeniť na ľudskú podobu...
Všimla som si len moje rozbité kolená a poškriabané ruky. Cítila som, ako mi krv steká dole lýtkami. Až teraz som si uvedomila bolesť. To bolo tým adrenalínom. Žena si tiež všimla moje rany. Jeho ruky spod mojich ramien sa pomaly vytiahli. Podišla bližšie, čupla si, priložila ruky k mojim ranám na kolenách a zavrela oči. Chvíľu bolo ticho. Cítila som na nohách teplo. A potom odrazu prudko otvorila oči. Zreničky a zelená farba ma fascinovali. Pozrela som sa na kolená. Rany zmizli. Žena sa postavila a priložila ruky k mojim lakťom. Opakoval sa ten istý scenár ako pred chvíľou. A rany znova zmizli. Neverila som vlastným očiam. Čo sa to tu deje? Prebleskla mi hlavou moja nechcená myšlienka.
Deje sa veľa vecí, Sarah. Veľa čudných vecí. Však?
"Áno," odpovedala som žene s červenými vlasmi.
"Neboj sa, my ti to všetko vysvetlíme. Len nám musíš veriť," ozvalo sa spoza mňa. Určite to bol ten čiernovlasý chalan.
"Aaron, ticho!" zvýšila naňho hlas.
Prepáčte. Začula som jeho myšlienku.
Takže Aaron... Konečne viem jeho meno.
" Sarah. Zaujímavé. To meno sa mi páči," usmiala sa na mňa. Jej nádherné biele zuby mi vyrazili dych.
"Áno, je to moje meno. Rada by som vedela aj ja Vaše."
"To sa dozvieš neskôr. Teraz je dôležité niečo iné. Vieš, čo sa okolo teba deje?" spýtala sa s vážnym výrazom.
"No, je to pre mňa niečo úplne nové. Neviem, čo sa to deje, neviem, kto ste, neviem, ako sa mám správať. Je to pre mňa ťažké," konečne som vyjadrila svoje pocity tak, ako som chcela.
"Všetko má svoje príčiny. Vieš to, však?"
"Áno."
"A to všetko je zvláštna schopnosť v tebe, ktorú má možno každý miliónty človek. Je veľmi jedinečná. A nezvratná..."
Otočila sa a znova sme ostali v chvíľkovom tichu. Odrazu zodvihla ruky k oblohe a dlaňami ich mala obrátené nahor. Cítila som tú energiu. Tú známu energiu, ktorú som cítila pri meditácii. Predo mnou sa odohrávalo to isté divadlo. Hlina, rastliny, listy... Všetko sa to vznášalo. Jej napäté ruky sa spojili nad jej hlavou. Hlina a rastliny teraz tvorili jedno. Ona ich spojila. Vytvorila guľu. Vznášala sa nad jej hlavou a keď znova rozpäla ruky, odrazu začala horieť. Listy a rastliny sa podpálili. Cítila som to teplo, tú energiu, to vzrušenie. Nemohla som tomu uveriť. Zrazu som začula silný rachot. Guľa sa roztrieštila na malé kúsky a tie sa roztrúsili okolo nej. Ešte stále horeli. Zacítila som vlhkosť vo vzduchu. Z rastlín sa začali zdvíhať malé pramienky vody. Padali zo stromov, vychádzali z rastlín, spod zeme... Vlnili sa, tvarovali, ona iba pohybovala rukami a stála uprostred tohto neuveriteľného javu. Horiace kúsky sa odrazu vznášali okolo nej a pramienky vody robili okolo nich vodné kruhy, ktoré sa neustále pohybovali. Lesk vody a žiara ohňa bola tak intenzívna, až som musela prižmúriť oči. Jej ruky sa začali pohybovať jedným smerom. Horiace kúsky a voda sa začali okolo nej pohybovať do kruhu. Krúžili okolo, vytvárali prekrásnu scenériu, žiarivé kruhy, ktoré sa zlievali do jedného, jej žiarivo červené vlasy sa v ňom vynímali. Uvidela som silnú žiaru. Ruky vystrela do strán a pomedzi nás a na všetky svetové strany presvišťali obrovskou rýchlosťou horiace kúsky aj voda. Len tak-tak som to zachytila, keďže sa s týmto javom dostavil aj vietor, ktorý ale za pár sekúnd ustál. Vietor ako tlaková vlna. Pôsobivé. Nastalo ticho. Otočila sa tvárou k nám. Jej zelené oči sa prudko s nádychom otvorili a ruky sa zosunuli ku telu. Všetko prebehlo tak plynule. Tak ľahko...
"Veríš mi, že je to sila, ktorá sa nedá zvrátiť?" ozvala sa a podišla ku mne bližšie.
"Áno."
"A vieš, že si treba veriť? Že sa netreba vzdávať?"
"Áno."
"To je dobre. Pretože toto je to, čo ti bránilo včera použiť tvoje schopnosti," pozrela sa mi hlboko do očí. "Nesmieš si nikdy prestať veriť. To je to hlavné," ukázala prstom na Aarona a privolala si ho k sebe.
"On ťa naučí, ako toto všetko treba ovládať. A ako si treba veriť..."
Aaron sa na mňa usmial. Jeho modré oči sa vpíjali do mojich. Až teraz som si všimla, aké má plné a vytvarované pery. A to telo...
Zack, Jerry. Môžete už ísť. Nemusíte tu strácať čas. Nie ste tu potrební.
Áno, pani. Nech sa stane, čo sa má stať.
Počula som len dychčanie vlka a trepot krídel. Odišli. Teraz som vedela, že Aaron je... moja Lilly?
"Áno, dobre rozmýšľaš. Som tvoj pes," zasmial sa zvonivým hlasom.
Usmiala som sa. To nie je možné.
Ale je. Usmial sa aj on.
"Vidím, že si celkom rozumiete. Myslím, že to pôjde dobre. Naučí ťa základné veci. Nerob žiadne hlúposti, všetko sa dozviem. Držím palce. A nezabudni. Viera a psychická istota ťa dostane do výšin, o ktorých si nikdy nesnívala. Dúfam, že to nevyužiješ zle. Nech sa stane, čo sa má stať. Zbohom!" pomaly kráčala dozadu, vrhla na mňa posledný skúmavý pohľad, otočila sa a už som len ucítila teplo a začula škrekot Fénixa. Zmizla medzi stromami...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Arya Flowerny Turner | 14. července 2012 v 22:23 | Reagovat

Hmm, dúfala som že on je vlk. Škoda.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama