DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 2.kapitola - Nový začiatok - 4.časť

6. července 2012 v 0:11 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

"Čo teraz? Chceš si vyskúšať svoj dar? Svoju schopnosť? Neboj, ja viem, ktorý dar si dostala. Tvoj živel je zem. Vieš ovládať všetko, čo je spojené so zemou. Zemetrasenie, levitovanie s rastlinami, lámanie stromov... Aj nejaké veci spojené s prírodou. Rozumieš tomu?" usmial sa.
"No, pomaly začínam chápať, čo sa to tu deje," usmiala som sa tiež.
"Tak, chceš mi ukázať, čo v tebe je?" jeho milý úsmev sa zmenil na potmehúdsky.
"Nie, teraz nie. Musím ísť domov. Potrebujem ísť vyvenčiť Lilly."
Nastala chvíľka ticha.
Naozaj?
Začali sme sa smiať. Ja som si to vôbec neuvedomila!
Verím ti. Ešte si začínaš len zvykať.


Usmievali sme sa na seba. "Ale aj tak by sme mali ísť domov. O chvíľu príde mama a keď nás nenájde, tak si začne vymýšľať katastrofické scenáre," objasnila som situáciu.
"Áno, viem," zasmial sa. "Ale veď... Výhovorka je ľahká. Išla si ma vyvenčiť!" rozosmial sa a ja s ním.
Vykročili sme lesnou cestičkou. Rozprávali sme sa celý čas myšlienkami, aby nás niekto nepočul.
Ako je toto možné?
Čo myslíš?
No to, že mám takéto schopnosti. Prečo som ich vlastne dostala? Prečo ich mám?
Je to zvláštne, ja viem. Ja som tomu tiež nechcel najprv uveriť. No potom, keď som ich stretol, všetko sa mi objasnilo. Tak ako teraz tebe. Tieto schopnosti si chráň. Ako si počula od Beatrice, sú nezvratné a výnimočné. Nemá ich len tak niekto. Sú zabudované v génoch, prejavia sa, keď stretneš niekoho s podobnými schopnosťami. Možno tvoji dávni predkovia ich mali tiež. Preto si jedna z tých, ktorá nimi bola obdarovaná.
A kto ste?
Kto ste? Veď už patríš medzi nás.
Usmiala som sa na neho. Tak, kto sme?
Sme niečo ako elfovia. Akurát že nemáme špicaté uši... Zasmial sa. Ovládame živly.
Nikdy som neverila, že niečo také môže existovať.
Tak teraz už môžeš veriť...
Nielen môžem, ja už verím. Obrátila som sa na neho a zastala. Aké živly ovládaš ty?
Skús uhádnuť.
Och, takéto hry neznášam! Usmiala som sa a chytila za hlavu.
Pokoj, uhádneš ich rýchlo, neboj sa.
Urobil pár krokov dozadu. Rozpäl ruky a všimla som si, ako sa začína zdvíhať zo zeme hlina a rastliny.
Zem.
Správne. Usmial sa.
Znovu privrel oči. Odrazu sa zdvihol silný vietor. Vlasy mi viali, snažila som sa zakryť si oči, aby mi všetka tá hlina nevletela do nich. Uvidela som menší vír, ktorý hltal hlinu a rastliny. Malé rastlinné tornádo.
Žeby vzduch?
Výborne.
Ešte nejaký?
Áno.
Odrazu mi začala byť zima. Okolo neho sa vytváral ľadový koberec rastlín. Chladli. Zmrazili sa. Cítila som, ako ho chlad obtekal. Keď vydýchol, stúpala mu para z úst. Rozpäté ruky zložil, otvoril oči. Chlad zmizol. Bolo mi odrazu teplo. Po rastlinách stekali kvapôčky roztopeného chladu.
Chlad?
Niečo podobné. Môj tretí živel je ľad. No chlad používam tiež. Keby som tu mal niekoho, kto by vedel ovládať vodu, to by som ti ešte len ukázal, čo sa vo mne skrýva. Usmial sa.
Fascinujúce.
Som rád, že ťa to takto zaujíma. Pristúpil ku mne bližšie. Cítila som jeho dych na krku. Privrel oči. Pozerala som sa na tú krásu okolo seba. Zo zeme začali vyrastať maličké červené a žlté kvietky. Presne do kruhu. Okolo nás. Odstúpil odo mňa a v rukách sa mu zjavila červená ruža. Usmial sa a podal mi ju.
"Ďakujem," mierne som sa začervenala.
"Nemáš zač."
Znova privrel oči a kvietky, ktoré vyrástli okolo nás, mu jemne dopadli do rúk.
"A toto dáme na stôl do kuchyne," zasmial sa a urobil z nich kytičku. Chytil ma za ruku a mierne potiahol.
"Poď, musíme sa ponáhľať. Zack si všimol prichádzajúce auto tvojej mamy."
"Ako vieš?"
"Poslal mi to myšlienkou," podal mi kytičku a dodal: "Tu máš, podrž ich."
Odrazu vedľa mňa stál pes. Premenil sa na Lilly.
Musíme byť nenápadní. Veď vieš. Cítila som jeho úsmev v myšlienke a rozbehli sme sa domov. Bol rýchlejší ako ja, ale mne to nevadilo. Smiala som sa a bežala za ním. Štekal na mňa a keď zastal, potiahla som ho väčšinou za chvost. Bola to veľká zábava. Keď sme dobehli ku bráničke, rýchlo som ju zamkla a utekali sme dovnútra. Mama bola už doma.
"Kde ste boli?" ustráchane sa na mňa pozrela.
"Bola som s ní...s ňou na prechádzke," zakoktala som sa.
"Aha. A čo to máš v rukách?" spýtala sa, keď uvidela kvety.
"Bola som v kvetinárstve. Tam som kúpila túto ružu. A keď sme sa vracali, cestou som nazbierala lesné kvietky," pozrela som nenápadne na Lilly. Usmiala som sa.
"Krásne," vzala ich mama do ruky a strčila do vázičky.
"Tú ružu si chcem zobrať hore," zobrala som jej ju z ruky a vopchala do inej vázy s vodou.
Lilly sa zatiaľ išla napiť.
Nechcem byť nápadný. Ozvala sa mi Aaronova myšlienka v hlave. Usmiala som sa.
"Sarah?" zastavila ma mama na ceste do izby.
"Áno?" otočila som sa.
"Idem na stretnutie s mojimi kamarátkami a vrátim sa trošku neskôr. Nemala som to vôbec na pláne, zavolali mi len pred chvíľou. Totiž, ide o to, že dnes som chcela popresádzať kvety v tvojej izbe. Urobíš to ty?"
"Jasné, len mi povedz, kde sú potrebné nástroje a pomôcky a presadím ich."
"Všetko je už pripravené v tvojej izbe."
"Dobre, ďakujem. Tak ide sa na to! Ideš so mnou, Lilly?"
Zaštekala.
"Tak fajn, ja teda idem. Keby niečo, zavolaj," usmiala sa na mňa mama a obliekala si bundu.
"Inak, ako bolo dnes v škole?" spýtala sa ešte.
Och, ja som na to úplne zabudla... To prešlo už toľko hodín?
Povedz pravdu! Počula som Aaronovu myšlienku.
"Ja... Odišla som po obedovej prestávke domov."
"A prečo?" vypleštila na mňa oči.
"Krútila sa mi hlava a bolo mi nevoľno."
"Aha. To nič. Hádam to nebude nejaká choroba. Keď chceš, môžeš si ľahnúť namiesto presádzania kvetov."
"Nie, nie. Urobím to. Už je mi lepšie," usmiala som sa a objala ju. "Ďakujem. Za všetko."
Opätovala mi objatie. "Tak ahoj!"
Takto sa usmievať som ju už dávno nevidela.
"Ahoj!" pozdravila som a zobrala vázu s ružou do ruky. Keď sa zabuchli vchodové dvere, bežala som do svojej izby. Lilly za mnou.
Postavila som sa k oknu a sledovala mamine auto. Odišla. V tej chvíli som ucítila za sebou teplo Aaronovho tela.
"Čo ideme robiť?" usmial sa.
Otočila som sa a odpovedala mu: "No predsa presádzať kvety!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Arya Flowerny Turner | 14. července 2012 v 22:35 | Reagovat

To: "Čo ideme robiť?" na konci vyznelo extrémne úchylne :) Paráda :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama