DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 2.kapitola - Nový začiatok - 5.časť

6. července 2012 v 0:14 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

"Fajn, beriem."
"Naozaj? Veď ty ich presádzať nebudeš!" zasmiala som sa.
"No to urobíš ty. Ale niečo si pri tom vyskúšame..." záhadne sa usmial a vtedy mi to došlo.
Nie, Aaron, toto odo mňa nemôžeš chcieť! Nie som ešte pripravená!
Ako vieš?
"Aaron, prosím, len to nie!" prosíkala som.
"Ale no, hádam sa ti to nepáčilo? Ovládať mysľou živel," usmial sa.
Pozrela som sa do jeho tyrkysových očí.
Ver mi. Aaronova myšlienka mi dodala odvahu.
Tak dobre. Usmiala som sa.
"Poďme na to!" tešil sa ako malé dieťa.


Zasmiala som sa. Zobrala som vrece s hlinou a odstrihla roh. Otvorila som ho. Zacítila som vôňu zeminy a s ňou sa do mňa nahrnula nová odvaha a odhodlanosť.
Zvládneš to. Pomyslela som si. Cítila som na svojom chrbte Aaronov pohľad. Určite sa usmieval. Kvety stáli na podlahe v rade a boli pripravené na presádzanie. Pozrela som sa na lopatku a krhlu. Bolo tam aj vrece na starú zeminu. Posadila som sa na posteľ. Aaron si sadol za mňa. Nohy som zložila do lotosového sedu a zavrela oči.
Sústreď sa. Ver si. A dokážeš všetko, čo si zažiadaš.
Ďakujem ti, Aaron.
Neďakuj. Zobral mi ruku a stlačil mi ju. "Držím palce."
Vzápätí ju pustil a ja som si ruky položila na kolená. Snažila som sa na nič nemyslieť. V izbe nastalo ticho. Počula som len šum listov, spev vtákov, cítila vôňu zeminy, vôňu rastlín, vôňu Aarona...
Nadýchla som sa. Zodvihla som ruky a pomyslela si na kvet v črepníku.
Výborne. Myšlienka Aarona ma donútila otvoriť oči. Uvidela som, ako sa kvet s koreňmi vznáša nad črepníkom. Šokovala ma tá energia, ktorú som odrazu zacítila.
Teraz sa skús sústrediť na tú hlinu.
Poslúchla som ho. Pohľadom som hypnotizovala črepník. Hlina sa pomaly zdvíhala. Cítila som, ako mi energia prechádza do končekov prstov. Ako keby som tú hlinu mala priviazanú na nejakom neviditeľnom svetelnom lúči. Teraz boli vedľa seba hlina a kvet. Aaron sa postavil a otvoril mi vrece na starú hlinu.
"Daj ju sem," usmial sa.
Pohla som rukou doľava a pomaly ju dávala dole. Hlina kopírovala pohyby mojej ruky. Nakoniec skončila vo vreci.
Si šikovná. Usmial sa a oprel sa o okno. Teraz nová hlina...
Končeky Aaronovych prstov ukazovali na vrece s novou hlinou, ktorú som mala preniesť do črepníka. Každé zrniečko zeminy som pocítila ako nával novej energie. Vytvorila som z novej zeminy guľu.
Tak a teraz sa sústreď. Pomaly. Nechcem žiadnu hlinu po zemi! Zasmial sa.
Pomaly som presúvala zeminu ku črepníku a pousmiala som sa. Keď dopadla do črepníka, skontrolovala som zem medzi vrecom a črepníkom. Bola čistá. Aaron ma neustále sledoval.
Super. Som na teba hrdý. Nezabudni posadiť ten kvet.
Kvet sa ešte stále vznášal nad črepníkom. Pomaly som naznačila rukami, aby klesol. Stalo sa. Korene sa prepletali pomedzi novú zeminu a keď už bol kvet na mieste, vydýchla som si. Energia ustala. Ruky dopadli na kolená. Uvoľnila som si nohy zo sedu a spustila ich z postele. Sedela som na kraji postele a pomaly dýchala. Aaron na mňa celý čas pozeral.
V pohode? Ustarostená myšlienka ma trochu vystrašila. Bolo tu ticho a ja som bola uvoľnená, nemôže byť trošku opatrnejší?
Áno. Ako mi to išlo?
Výborne. Si veľmi talentovaná. Niektorým sa toto nepodarí ani na prvý pokus. Usmial sa a prisadol si ku mne. "Si jedinečné dievča, Sarah. Musíš si veriť a chrániť si svoj dar. Určite sa ti zíde, tieto dary nie sú len tak," pozeral sa mi do očí.
"Verím si. Teraz už áno," usmiala som sa a objala ho. So slzami v očiach. "Prepáč, som veľmi emotívny človek," hovorila som pomedzi slzy.
"To nevadí," usmial sa a pohladil ma po vlasoch. "To je od šťastia, čo?"
"Áno."
Sedeli sme takto dlhšiu chvíľu. Odrazu sa ozval: "Nemali by sme dorobiť to, čo sme začali? Bez práce nie sú koláče," zasmial sa a odtiahol sa. "Urobíš to ty alebo ja?" nasadil potmehúdsky úsmev.
"Vieš čo? Urob to ty! Chcem ťa znova vidieť v akcii!" zasmiala som sa.
"Tak fajn."
Posadil sa rovno a ešte ma poprosil: "Nemohla by si mi podržať to vrece na starú zeminu?"
"Jasné," usmiala som sa a podišla k vrecu. Pootvorila som ho a čakala. Jeho ruky začali robiť usporiadané pohyby. Ani som sa nenazdala a všetky 4 kvety boli presadené. A ani jedna smietka nezostala na zemi.
Vau. Len to mi napadlo.

K tomuto odseku dole odporúčam:
Usmial sa a pomohol mi urobiť poriadok a postaviť kvety na pôvodné miesto. Aj vázu s ružou, ktorá medzitým stála na okne, som preložila na stôl.
Je nádherná.
Ja viem. Odrazu zodvihol ruky a vo váze sa objavili ďalšie 2 ruže. Teraz musíš povedať: Sú nádherné. Rozosmial sa.
Sú nádherné. Ale ako to vysvetlím mame?
Povieš, že som ti ich priniesol. Vlastne, prepáč. Priniesla. Pretože v skutočnosti som pre tvoju mamu Lilly.
Zasmiali sme sa.
Som taká rada, že som sa konečne vymotala z tých mojich bludných myšlienok. Nevedela som, čo sa to so mnou deje.
Ver mi, že aj ja som najprv panikáril, ale teraz je to už v poriadku.
A prečo ovládaš 3 živly a ja len jeden?
Ja som sa tie zvyšné dva naučil...
"Naozaj?" spýtala som sa už nahlas. Nemohla som uveriť tomu, čo práve povedal.
"Áno."
"Je toho veľa, čo ešte neviem, však?" usmiala som sa ospravedlňujúco.
"No, je to pravda. Mám ťa čo učiť."
A ktorý živel bol tvoj prvý?
Zem.
"Takže akoby si to so mnou zažíval po druhýkrát..."
"No, je to tak. Ale mne to neprekáža. Zdokonaľujem sa ja, zdokonaľuješ sa ty. Budeme skvelý pár. Taký, aký sme boli aj doteraz. Bol som tvoj verný priateľ. Pes. No teraz, teraz ma tu máš ako človeka. Zaujímavé, čo?"
"Ešte stále som v šoku," usmiala som sa.
Ešte jedna otázka mi vŕta v hlave.
Aká? Pozrel na mňa potmehúdsky.
Ako to, že sa premieňate na zvieratá?
To zviera sme si skolili. Alebo si ono vybralo nás, keď sme mu ponúkli príslušnú odmenu.
A Lilly? Ako si k nej prišiel?
Bol to môj pes. Zomierala. Cítil som, že sa mi chce poďakovať. Ponúkol som jej večný život. V podobe môjho strážcu, môjho zvieraťa. Na ktoré by som sa vedel premeniť. Súhlasila. Odovzdala mi svoju dušu a stala sa mojou ochrankyňou navždy...
Keď som uvidela slzy v Aaronových očiach, pritúlila som si ho k sebe. Stáli sme tam v silnom objatí.
Bola nádherná fenka. Vlastne ešte je. A ako si sa vlastne dostal k našej rodine?
Pribehol som vám k bráničke. Stratil som sa. Tvoja mama ma vtedy z ľútosti vzala do domu a neskôr sa rozhodla, že si ma necháte. Bola si ešte malá. Asi si to nepamätáš. Ale...všetko to bolo naplánované. Mal som sa dostať do vašej rodiny. Nestratil som sa. Ja som ťa mal vlastne špehovať...
Prečo?
Vedeli sme, že si jedna z tých, ktorá má tieto schopnosti. Stačilo len upútať na seba pozornosť. Preto som utiekol z domu, preto sme ťa sledovali, keď si bola s Jess, preto si uvidela zlámané a horiace stromy, praskliny v zemi... Bolo treba v tebe prebudiť jedinečné gény. Tým, že nás spoznáš...
Zostala som stáť ako obarená.
Takže všetko to súvisí vlastne s vami... Aj ten orol a vlk na lúke...
Áno.
Pripadali ste mi strašidelní.
To sa zdá zo začiatku každému. Potom si nás obľúbi... Zasmial sa.
Ja som si vás obľúbila hneď, ako na mňa prestal vrčať Zack. Alebo to bol Jerry?
Zack. A bol fakt hrozivý.
Zasmiali sme sa. Odtiahol si ma od seba, pozrel na mňa, pohladil ma po tvári a odrazu predo mnou stála moja Lilly. Začula som mamine auto.
Áno, viem, musíš byť nenápadný. Zasmiala som sa a hodila sa na posteľ.
Lilly si ku mne ľahla a ja som ju hladkala po srsti.
Je to neuveriteľné, čo sa za posledných pár dní udialo. Zmenilo mi to život.
Toto je len začiatok... Odpovedal.
Začiatok niečoho nového. Nepoznaného...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rose | Web | 7. července 2012 v 11:59 | Reagovat

Ahoj,ďakujem ti za tvoj komentár, veľmi ma potešilo že sa moje písanie aj niekomu páči :-D Tvoju poviedku som si prečítala celú (koniec koncov, nedalo sa inak, je vážne pútavá). Páči sa mi tématika živlov,sama som sa snažila napísať niečo na tento spôsob, len som po pár zápletkách akosi nevedela pokračovať :-D Už sa teším sa na pokračovanie. Blog veľmi rada spriatelím, máš to tu vážne sympatické :-)  Tak prajem veľa inšpirácie do ďalšieho písania.

2 NeFeReT | Web | 11. července 2012 v 16:53 | Reagovat

vážne pútaví dej, škoda, že mám dnes len tak málo času na čítanie, teším sa keď sa sem znova vrátim a dočítam aj zvyšok.

3 Arya Flowerny Turner | 14. července 2012 v 22:55 | Reagovat

Dajú sa dokopy, že hej?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama