DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 3.kapitola - Skúška živlov - 4.časť

9. července 2012 v 20:26 | Teryii |  Život so živlom
K tomuto odseku dole odporúčam:

Keď som prišla domov, v dome bolo ticho. Super! Zase niekde zdrhol! Pomyslela som si. No odrazu som zbadala nejaký papierik na kuchynskom stole: Príď za mnou do lesa. Veď ty vieš, ako ma nájsť.
Pokrútila som hlavou. Vôbec neviem, to je ten problém... Rýchlo som si zložila tašku v izbe a vybehla som z domu. Rozmýšľaj! Podľa čoho ho nájdeš? Vyšla som z dvora a pre istotu som privrela bráničku do lesa. Vydala som sa po cestičke a neustále rozmýšľala nad tým, ako ho nájsť. Zachádzala som hlbšie do lesa. Ani neviem, kam idem. Sklonila som hlavu a zastavila sa. Nenájdem ho...
Odrazu som zbadala v tráve žlté kvietky. Tie žlté kvietky, ktoré mi vtedy vyčaroval. Usmiala som sa.


Sledovala som kvietky v tráve, pomaly sa dostávala hlbšie do lesa. Po 10 minútach chodenia som stopu stratila. Čo teraz? Nikde ho nevidím. Bola som zúfalá.
Naozaj? Ozvalo sa mi v hlave.
Otočila som sa. Stál za mnou. Usmiala som sa. On tiež.
"Ahoj," pozdravila som ho nesmelo.
"Rád ťa vidím."
Znova som sa usmiala. Podišiel ku mne. "No vidíš. Podarilo sa ti to. Našla si ma."
"Zanechal si jasnú stopu. Vymyslel si to výborne, musím ťa pochváliť. Nehľadala by som ťa po celom lese," zasmiala som sa.
Keď som uvidela jeho potmehúdsky úsmev, mala som chuť ho objať. Prebehlo mi to hlavou. Ten pocit...
Urob to.
Aaron ma prekvapil. Tá myšlienka... Myslíš to vážne?
Áno. Objal ma. Zasmial sa milo a pritisol si ma trošku viac. Chýbal som ti?
Áno. Nemala som okolo seba žiadne spriaznené duše, ktoré by chápali to, prečo tá hlúpa hlina lieta...
Zasmial sa. "Si neskutočná, vieš o tom?"
Usmiala som sa. "Ďakujem," povedala som mu to pošepky do ucha.
Chcel som ti len oznámiť, že dnes navštívime majstra. Ale predtým ešte urobíme pár cvičení...
Odtiahla som sa od neho. "To vážne?"
"Áno, chcem, aby si už spoznala viacero nováčikov. A aj našu školu. Už viac ako týždeň preukazuješ svoje schopnosti a náš majster ťa priučí veľa veciam. No najprv si tu s tebou precvičím pár trikov a tie ukážeš majstrovi. Musíš byť presná a presvedčivá, inak neprejdeš skúškou a nedostaneš drahokam. Ako som počul, Jerry a Justin ti vysvetlili, o čo ide," usmial sa a ukázal mi svoj smaragd na krku. Žasla som. No vzápätí mi došlo, čo povedal.
"Áno. Ale ja nechcem ísť tak skoro. Veď nič neviem. Neviem to dobre ovládať," bránila som sa.
"Sarah," pozrel mi do očí. "Čo sme si povedali? Treba si veriť. Inak to nikam nevedie. To isté ti povedala Beatrice. Musíš mať vieru. Presvedčenie. Odhodlanie. Nemôžeš byť taká. Jasné?" usmial sa, pohladil ma po tvári a zavelil: "Ide sa na to! Urobím z teba najlepšieho nováčika v celej našej škole!"
Zasmiala som sa a vybrala som sa za Aaronom hlbšie do lesa...

K tomuto odseku dole odporúčam:

"Otvor oči," začula som Aaronov hlas.
Pomaly som ich otvorila. S úžasom som pozerala na tú krásu predo mnou. Odrazu mi tá únava zo skoro 2 hodinovej cesty sem vyfučala z hlavy. Hoci som zväčša cestovala na ľadovom medveďovi, na ktorého sa Aaron premenil, bolo to aj tak zničujúce. No na toto som sa nevedela vynadívať. Okolo mňa sa ohýbali konáre stromov pod náporom vetra, ktorý vyvolávali učenci. Ich pokriky a silný vietor sa mi zarezávali do uší. Predo mnou sa zjavil obrovský medveď. Neďaleko lietala čierna vrana. Videla som záblesky na oblohe, žeravé gule, ktoré lietali okolo mňa, vodné prúdy, ktoré padali z neba do fontány uprostred, kvety, ktoré vyrastali vedľa mojich nôh a odrazu sa zmrazili, neďaleko som si všimla skupinku vlkov, no jednoducho... Bola som z toho uveličená. Nevedela som sa pohnúť z miesta. Všade okolo mňa sa hemžili učni, ktorí skúšali viac živlov naraz, zvierací ochrancovia postávali ako na stráži, živly tu hrali proti zákonom prírody.
Aaron stál vedľa mňa a čakal, kým sa spamätám.
"Môžeme?" opýtal sa ma.
Prikývla som. Prešli sme pomedzi učencov a stromy a ocitli sme sa pri drevených domčekoch, bielych kvetinových záhonoch, malých jazierkach... To všetko sa nachádzalo na malom priestore medzi stromami, ale bolo to tak dokonale rozmiestnené, že priestor bol zanedbateľný. Postávali tu vlci, ktorí to tu asi chránili. Cítila som sa aj napriek príjemnému prostrediu trochu vystrašená. Vtedy, keď ma naháňal Zack, mi nebolo všetko jedno. A hlavne keď som mala jeho vycerené zuby priamo pred mojou tvárou. Títo boli obrovskí, tak ako on. Ich nevraživé oči na mňa zazerali. Neustále ma sledovali. Aaron ma vzal za ruku. Neboj sa.
Všimla som si chatky na stromoch, z okien sa vykláňali ďalší učenci. Všetci boli v strehu. Prešli sme až ku malému domčeku. Pred ním sedeli dva obrovské medvede. Na vrchu strechy si preťahoval krídla sup. Ten tiež nebol najmenší... Aaron sa postavil predo mňa a povedal: "Neboj sa, všetko dobre dopadne."
Usmiala som sa. "Ďakujem."
Poslednýkrát som uvidela medvedie pohľady a podozrievavého supa a Aaron odhrnul záves na dverách. Všimla som si staršieho muža v bielom plášti. Stál pri drahokamoch, ktoré mal položené na stole. Uvidela som rubín, smaragd, zafír, diamant, ametyst... Drahokamy jednotlivých živlov. No tie ďalšie drahokamy nepoznám...
"Nech vás Edraf posilní! Dobrý deň, majster," kľakol si Aaron na kolená a poklonil sa mu.
Pokloň sa! Zaznela mi Aaronova myšlienka v hlave.
Tá myšlienka ma hneď ovládla, okamžite som spadla na kolená a tiež sa mu poklonila.
"Dobrý deň," pozdravila som nesmelo.
Postavili sme sa. Pozerala som sa do zeme. Nemala som odhodlanie pozrieť mu do očí.
Aaron sa ozval: "Určite ste počuli tuto o Sarah."
"Áno," odpovedal pokojne. Pristúpil ku mne bližšie. Keď uvidel, že sa neustále pozerám do zeme, zdvihol mi bradu. "Neboj sa. Nie som taký krutý ako si myslíš."
"Ja si to nemyslím. To určite nie. Nikdy by som si to nedovolila, pane."
Usmial sa. "Čo vás sem privádza?"
"Matt nám prišiel vypovedať o Vašej túžbe ju vidieť. Tak som ju sem priviedol," odvetil Aaron.
"Á, áno, už si spomínam. Potrebujem vedieť o všetkých nováčikoch, ktorí sa každý deň k nám pridávajú."
"To máte pravdu," pritakal Aaron.
"Tak, chceš snáď podstúpiť skúšku? Skúšku živlov?"
Nesmelo som sa ozvala: "Rada by som."
"Si určite pripravená?" spýtal sa.
Nadýchla som sa a privrela oči. Zvládneš to, ver si! Aaron ma do toho tlačil. Odvetila som celkom sebavedome: "Áno. Som."
"To som rád. Aaron ťa určite svedomite pripravoval, teraz sa ukážu jeho učiteľské schopnosti," zasmial sa majster.
Aaron sa usmial: "No Vás určite nikto neprekoná, pane."
"Som už starý, Aaron. O chvíľu ma možno vystrieda niekto mladší, lepší..."
"Niet lepšieho učiteľa ako ste Vy. Nikdy na Vás nedám dopustiť. Naučili ste ma toho tak veľa..."
"Ďakujem. Snažím sa robiť svoje poslanie čo najlepšie."
"Majster! Majster Stamahto!" vbehol do domčeka nejaký muž.
"Čo sa deje, Jacob?" spýtal sa pokojne majster. Ten jeho pokoj ma fascinoval. Hlavne ten vnútorný...
"Vodca Vás chce vidieť."
"Jasné, o chvíľu som tam," odvetil znova pokojne a poslal Jacoba preč.
"Myslím, že by si sa mala prísť ukázať vodcovi aj ty," usmial sa na mňa majster.
Pozrela som sa vystrašene na Aarona. Ja tam nechcem ísť. Bojím sa.
Neboj, budem s tebou. Usmial sa na mňa a majster sa ma spýtal: "Chceš ísť? Nebudem ťa nútiť."
Prikývla som.
"Výborne. Vodca bude rád," usmial sa majster a odhrnul záves. "Tak teda poďme."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rose | Web | 9. července 2012 v 20:40 | Reagovat

Škoda že to je tak krááátke..... chcela by som vedieť čo sa bude diať.... no ale to chcem vždy, takže to nie je žiadne prekvapenie :-D  Super, vážne sa teším na ďalšiu časť. Škoda že to so zvieraťom bude až tak ďaleko, som dosť netrpezlivý človek, no čo, budem to musieť vydržať :-D Napíšem keď uverejním ďalšiu časť, snáď to bude ešte dnes :-)

2 Rose | Web | 9. července 2012 v 22:21 | Reagovat

Ahoj, na blogu mám pokračovanie poviedky, na koniec som to stihla už dnes :-D  Keď chceš, príď sa pozrieť :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama