DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 3.kapitola - Skúška živlov - 7.časť

11. července 2012 v 8:00 | Teryii |  Život so živlom
K tomuto odseku dole odporúčam:

Aaron sa na mňa zamyslene pozrel a vyšli sme von z chatky. Sadli sme si na zlomený strom neďaleko.
"Pred tisícročím sem na Zem prišli z planéty Edraf Ardonis a Eruntas. Ardonis na planéte Edraf miloval ženu, ktorá mu porodila dieťa. Beatrice. Preto je taká všestranná, čo sa týka živlov," žmurkol na mňa. "No jedného dňa jeho ženu zabila krutá choroba, ktorú nevedel nikto vyliečiť. Dokonca ani svetlo. Snažili sa nájsť nejaký liek, ktorý by ju zachránil. Bohužiaľ, nenašli ho. Ardonis sa rozhodol odísť z planéty, pretože mu stále pripomínala jeho ženu. Tou krásou... Eruntas sa mu ponúkol, že ho v tom nenechá samého a pôjde s ním. A tak prišli sem. Na Zem. Boli už síce starí, ale zabývali sa tu ľahko. Našli si útočisko tu v lese. Tu vybudovali domčeky, tu žili spoločne. Jedného dňa, keď kráčali spolu lesom, zbadali na zemi ležať zranenú ženu. Napadol ju vlk. Neverili vlastným očiam. Na ich planéte zvieratá a jej obyvatelia nažívali v pokoji. Zvieratá útočili len vtedy, keď na to mali vážny dôvod. Zobrali ju k sebe do domčeka, pomocou svetla vyliečili a starali sa o ňu. Pomaly im vyrozprávala svoj príbeh. Volala sa Samantha. Bola už postaršia, nemala žiadne deti, pretože ju nikto nemal rád. Žila v lese, lebo nemala peniaze a nemohla si kúpiť nejaký poriadny dom. Bola sama. Ponúkli jej teda, aby zostala u nich. S radosťou to prijala. Po čase sa im zapáčila. Veď sú chlapi, komu by sa nezapáčila?" zasmial sa a ja s ním. "No ona prejavovala náklonnosť viac k Ardonisovi. Aj keď nebol Eruntas škaredý, Ardonisovi dôverovala viac a myslela si, že má čistejšiu dušu. Eruntas bol vždy chamtivý, snažil sa uchmatnúť si Samanthu len pre seba. O pár mesiacov, keď sa už Samantha u nich zabývala, zistila, že je tehotná. A hádaj s kým."


"S Eruntasom?"
"Nie, veď toho predsa nemala rada. Bol to Ardonis, s kým čakala dieťa."
"Och. A čo na to Eruntas?"
"Nebol nadšený, keď sa to dozvedel. No Samantha mu do očí povedala, že miluje len Ardonisa. A vždy to tak bude. Privedie mu na svet dieťa a zostanú navždy spolu."
"Navždy? Počkaj. Ardonis a Eruntas sú nesmrteľní? A aj ona?" prekvapene som sa spýtala.
"Ardonis a Eruntas áno. No Samantha nie. Nepochádzala z pôvodných obyvateľov Edrafu. Oni boli tí, čo sa naučili spolunažívať s prírodou. Vďaka nim vznikol náš kmeň. Sú nesmrteľní. Spoznali tajomstvo mladosti prírody. A samotná príroda ich obdarovala nesmrteľnosťou. Vedia ovládať všetky živly. Najlepšie zo všetkých."
"Takže majú skoro viac ako tisíc rokov?"
"Dvetisíc."
"Váu," žasla som.
"Aj ja som si to povedal, keď som to počul," zasmial sa.
"Ale stále som sa nedozvedela, prečo sa nemajú radi."
"Samantha porodila Ardonisovi dieťa. Bol to chlapec. Eruntas sa už nevydržal pozerať na ich šťastie a lásku. Aj on bol zamilovaný do Samanthy. Lenže Samantha o neho nestála. A tak Eruntas odcestoval naspäť na Edraf, pozbieral tam pár odvážlivcov a vrátil sa na Zem. Za jediným cieľom. Pomstiť sa... Naučil svojich učňov živly, ktoré potreboval na pomstu. Prevládala temnota. Tá vie z teba vysať aj všetku energiu, keby chcela. Jedine svetlo sa vie proti nej brániť. Preto nemáme radi temnotu. Preto sa jej bojíme. Vie ovládnuť tvoju myseľ. Temnota klame, podvádza, je chamtivá... Je to nebezpečný živel. Samozrejme, že sa nachádza aj v našom kmeni. No je jej málo. Nechceme, aby sa nakoniec obrátila proti nám. Stačí nám nepriateľ v podobe Eruntasa a jeho temnoty."
"Už chápem," rozmýšľala som nad tým všetkým.
"Eruntas sa už niekoľko storočí pokúša o pomstu. Stále prebiehajú boje, no Ardonis odoláva. Vďaka svojej láske. K Samanthe. Eruntas už nemá v srdci nič. Iba pomstu a nenávisť. Ardonis vie milovať. A chrániť prírodu. Využívať ju správne. Preto sa príroda stavia proti Eruntasovi... Nie je hodný využívať jej silu."
"A ako sa volalo ich dieťa? Ten chlapec?"
"James. Na tom mene trvala Samantha. Vždy chcela mať takého syna ako bol on. Prešlo pár rokov, James vyrástol, bol z neho silný mládenec. Uchoval v sebe gény otca, vedel správne využívať silu prírody. Samantha si svojho syna nevedela vynachváliť. Neskôr znova otehotnela. No pri pôrode zomrela... Jej oslabený organizmus to už nevydržal a opustila tento svet. Dieťa tiež... "
Aaron sa zadíval do diaľav a ja som si nevedela predstaviť, aká to musela byť pre Ardonisa bolesť. Utrpenie...
"Keď sa z toho Ardonis nejako spamätal, učil syna stále ďalšie a ďalšie živly. Nechcel, aby ho opustil aj on. Chcel, aby bol navždy s ním. Veď ho opustili už dve jeho milované ženy... Jeho deti James a Beatrice boli jeho posledná radosť, nádej... James si dokonca našiel neskôr aj svoju vyvolenú. No nestihol s ňou mať dieťa..."
"Prečo?" opýtala som sa smutne.
"Zomrel."
"Čože?" nestačila som prijímať informácie od Aarona. Všetko mi odrazu pripadalo tak nespravodlivé. "Čo sa mu stalo?"
"Zabil ho Eruntas."
"To vážne?!"
"Áno. Dokonca to Ardonis videl. Na vlastné oči! Eruntas použil všetky živly. Takúto silu James nemohol prežiť... Hoci sa vedel brániť. Ardonis zostal sám. Bez brata, bez milovanej ženy, bez syna..."
"Bože," na nič viac som sa nezmohla.
"Odvtedy Ardonis cíti ku svojmu bratovi neskutočnú nenávisť. No stále ho má rád. Vo svojej pamäti si stále uchováva obraz toho dobrého, úctivého brata, ktorého kedysi mal, no stratil ho. Odvtedy spolu neustále bojujú..."
"A čo Beatrice?"
"Beatrice bola po celý ten čas bez otca na Edrafe. No keď Ardonis videl, čo sa môže stať, prišiel za ňou na Edraf a prosil božstvá na ich posvätnej zemi, aby mu ochránili to posledné, čo má. Vtedy uvidel pumu. Afranodis. Zoslali ju božstvá samotnej prírody. Darovali mu ju. Ardonis zistil, že krv pumy je posvätná a keď sa jej niekto napije, zostane navždy nesmrteľným."
"Takže preto je tá puma taká dôležitá."
"Áno."
"A čo bolo potom?"

K tomuto odseku dole odporúčam:
"Puma zostala navždy s ním. A on sa rozhodol darovať jej krv Beatrice. Božstvá mu pumu darovali práve preto. Chceli uchrániť to posledné dobro, ktoré na Zemi zostalo. Beatrice sa rozhodla zostať s otcom, aby mu nikto neublížil. Je nesmrteľná, takže s ním zostane navždy. Ardonis, Beatrice a pár ďalších odvážlivcov sa vrátilo na Zem konať dobro. Pomáhali prírode bojovať proti Eruntasovi. Neskôr sa náš kmeň rozmohol tak, že je nás stále viac a viac. Tie gény v našich dávnych predkoch sa v nás prebúdzajú. Sú to tí predkovia, ktorí sa sem na Zem dostali spoločne s Ardonisom. Zamilovali sa do pozemských žien, mužov, mali s nimi deti, prešlo niekoľko storočí. A teraz žijeme tento príbeh my. Rozvíjame náš kmeň, spolunažívame s prírodou. Vraciame sa na Edraf po bájne zvieratá, ktoré nás budú ochraňovať. Jednoducho, Edraf je náš zdroj úcty, sebaistoty, bojovnosti, radosti, šťastia a veľa ďalších vecí. Bez našej planéty by sme neboli. Preto si ju veľmi vážime. A preto sa príroda stavia proti Eruntasovi. Ide proti zákonom prírody. Zneužíva ju. To nie je správne. Takto pomaly stráca dôveru božstiev na Edrafe."
"Určite je to proti zákonom prírody. A nielen prírody. Správa sa ako sviniar. Veď je úplne neľudský!"
"To z neho urobila tá temnota a nenávisť..."
"Je to smutné, čím si Ardonis prešiel. Nezávidím mu to. No budem bojovať za to, aby ten sviniar už nikdy takto nevyužíval prírodu. Kým budem žiť, budem bojovať za spravodlivosť! Nikdy sa nevzdám!"
"Som v tom s tebou, budem bojovať po tvojom boku," pohladil ma Aaron po ruke a dodal: "Sarah, máš v sebe veľký potenciál, myslím, že budeš jednou z najlepších bojovníčok v našom kmeni. Máš presne tie vlastnosti, ktoré božstvá na Edrafe uznávajú. Bude sa ti dariť. Verím tomu. A ja ti v tom pomôžem," usmial sa.

K tomuto odseku dole odporúčam:
"Ďakujem ti. A mimochodom, koľkokrát si bol na Edrafe?" vyzvedala som s potmehúdskym úsmevom.
"Dvakrát," odvetil. "Prvýkrát som si bol vybrať zviera prislúchajúce vzduchu. Vybral som si orla. A neskôr, druhýkrát, ľadového medveďa," usmial sa.
"Aha. Takže všetky tie obrovské a nádherné zvieratá pochádzajú z Edrafu?"
"Áno."
"Nemôžem tomu uveriť, čo som sa za tých niekoľko minút dozvedela."
"Myslím, že by si sa časom dozvedela všetko to, čo som ti teraz vyrozprával za niekoľko minút," usmial sa a postavil. "Chceš ešte niečo vedieť?"
"Keď si vravel o tej nesmrteľnosti... Krv tej pumy ti daruje nesmrteľnosť, je to tak, však?"
"Áno."
"A to Ardonisovi neprekáža, že sa to dozvie každý jeho učeň a spoločník? Veď to niekto môže využiť..."
"Ardonis verí v to, že jeho učni sú natoľko múdri a úctiví, že žiadny ho nebude chcieť obrať o to, čo vlastní... O krv z pumy..."
"Za to si ho vážim."
"A preto sa doteraz ešte nikto o to nepokúsil. Pretože v nás má takúto dôveru. Verí nám. To je ten najistejší pocit, aký môžeš mať," usmial sa a pozrel na oblohu. "O chvíľu sa bude stmievať. Rozmýšľal som... Nechcela by si tu zostať na noc? Bude víkend."
Prekvapene som sa na Aarona pozrela. "To myslíš vážne?"
"Áno."
Odrazu som vyskočila na nohy: "Preboha! Veď ja som nič mame nepovedala! Určite si o mňa robí starosti!"
"Neboj. Vyriešil som to."
"Ako?" pozrela som na neho s údivom v očiach.
"Nechal som jej odkaz."
"Ty?!"
"Áno, ja. Kto iný?" zachovával si ten stály pokoj.
"Čože? A kde? Aký?"
"Neboj sa, viem dokonale napodobniť tvoje písmo."
"A kedy si to stihol?"
"Asi si si ho nevšimla, pretože bol na kuchynskej linke. Ty si si všimla len môj. Ten, čo bol na stole."
"Čo si tam napísal?"
"Mami, išla som na víkend ku kamoške, zobrala som aj Lilly. Zavolám ti ešte. Ďakujem. Mám ťa rada. Sarah."
"To si tam napísal?!" nahodila som vážny pohľad.
Aaron sa odrazu začal obraňovať. "Sarah, ja som to myslel dobre!"
Začala som sa ku nemu približovať. Dýchala som prerývane. Aaron na mňa v strehu pozeral, čo urobím. Odrazu som sa mu hodila do náručia a objala ho.
"Čo to robíš?" spýtal sa prekvapený Aaron.
"Ďakujem. Ja ťa mám tak rada!" ešte viac som si ho pritisla ku sebe.
"Nemáš zač," usmial sa pohotovo a ja som mu dala pusu na líce.
"A toto bolo za čo?" opýtal sa celý červený.
"Za všetko, čo si pre mňa urobil."
"A Sarah?" odtrhli sme sa od seba. Pozrel mi do očí. "Aj ja ťa mám rád. Naozaj. Nikdy ťa nenechám samu. Ver mi. Budem ťa ochraňovať. Vždy."
Usmiala som sa a znovu ho objala...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rose | Web | 11. července 2012 v 10:00 | Reagovat

To rozprávanie bolo vážne zaujímavé. Pekné a pútavé, som zvedavá na ďalšiu časť :-)
Ďalšia kapitola v mojej poviedke bude tiež skôr rozprávanie (ja len dúfam, že už toho nebude veľa :-D ) Len by ma zaujímalo, či ten Edraf je iný svet alebo skôr iná planéta. Neviem prečo, mne sa tam skôr hodí niečo medzi tým (ako v Thorovi) ale to je iba môj názor :D

2 Arya Flowerny Turner | 15. července 2012 v 11:54 | Reagovat

Áno! Konečne si to nádherne povedali, už len nech sa pobozkajú.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama