DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 4.kapitola - Boj o jedinú nádej - 5.časť

14. července 2012 v 8:00 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:
Čo som si myslela? Že tu zostane? Bola som naivná hlupaňa... Odrazu som zbadala na stole červenú ružu. Postavila som sa z postele a podišla k stolu. Vzala ju do ruky a privoňala si. Týmto ma vie vždy dostať... Dala som ju do vázy, v kúpeľni som napustila vodu a v izbe som ju položila na nočný stolík vedľa mojej postele. Je nádherná... Kochala som sa. Ľahla som si do postele. Znova som privrela oči. Bolo okolo poludnia, no vonku bolo hrozné počasie. To ochladenie spôsobilo už dlhšie sucho a teplo. Dalo sa to čakať. Nemám rada búrky. Hlavne, keď som sama doma. Mama má víkendovú službu. Takže sa nevráti tak skoro. Budem tu celý čas sama...


Chcela som, aby zostal. V podvedomí som to chcela. Priznaj si to! No on nezostal. Nezostal! Hlavne, že ti nahovoril, ako ťa chce! Klamstvá! Čo sa to deje? Jediná nádej, jediná spriaznená duša... A to jediné ma opustí. Nemôžem mu veriť. Žiadne navždy spolu nie je! A nikdy nebude! Nedodržal svoje slovo, nedodrží ho ani po druhýkrát. A takto to pôjde naďalej. Myslela som, že ma má naozaj rád...
Pocítila som niečo teplé a mokré na mojom líci. Slzy... Ani som si neuvedomila, kedy som začala plakať. Nechcem znova zažiť tie pocity samoty a beznádeje... Aaron! Prečo? Vzlyky sa ozývali po celej izbe. Prečo vlastne plačem? Za kým plačem? Za čím? Za tým človekom, ktorý mi klamal? Prečo by som kvôli nemu mala plakať? To on urobil chybu...
Postavila som sa z postele. Vzlyky ustali, slzy prestali tiecť... Kráčala som dole schodmi. Do úplného ticha domu sa ozývali iba moje kroky. Zvonku som počula hromy. Keď som zišla z posledného schodu, vonku sa zablýskalo. Počula som, ako sa vetvy stromov ohýbajú pod náporom vetra. Vydýchla som si. Zhypnotizovane som sa blížila k dverám do záhrady. Počula som len, ako sa za mnou zabuchli. Vonku vládlo šialenstvo. Blesky osvetľovali oblohu, hromy ju burcovali, vietor sa zapieral do lesa, stromy hučali, dážď šušťal, z lesa bolo počuť zavýjajúcich vlkov... Vystúpila som zo suchého miesta pri dverách. Studené kvapky dažďa mi začali stekať po vlasoch, hrudi, nohách. Cítila som tie zimomriavky, ktoré mnou prebehli za stotinu sekundy. Už nikdy viac... Nikdy! Počuješ?! Ty zradca!
"Ty sviniar! Hnusný klamár!" kričala som do lesa.
Zazrela som nad sebou orla. Zaškriekal a zamieril znova nad les. Dostala som chuť. Áno, presne tú chuť, ktorú som mala pri čítaní Eruntasovho života. Neviem, odkiaľ sa berie vo mne tá nenávisť, no teraz je mi to jedno. Som na pokraji s nervami.
Znenazdajky som sa vybrala ku bráničke. Čo to robím? Pýtala som sa sama seba. No nezastavovala som sa. Bráničku som otvorila na jeden šup dokorán. Taká sila? Odkiaľ sa vo mne berie? Pokračovala som v ceste. Oblečenie som už mala premočené. No bolo mi to jedno. Kráčala som za cieľom nájsť ho. Toho, ktorý ma podlo sklamal.
Nechcel som to...
Zavrhla som jeho myšlienku, ktorú mi poslal. Nechcem nič počuť. Už žiadne lži...
Rozbehla som sa do lesa. Na cestičkách bolo blato. No nespomaľovala som. Uvidela som pred sebou čistinku. Tú čistinku, na ktorej som hľadala moju Lilly. Na ktorej som ho videla po druhýkrát v živote... Po pár sekundách som sa na ňu dostala. Rozhliadla som sa. Nikde nikoho. Odľahlo mi. Nechcem mať problémy s ostatnými, ktorí by ho chceli ochrániť. Chcem, aby aj on zažil ten pocit, ktorý som zažila ja. Cítila som, ako mi z vlasov stekajú pramienky vody. Tak sa rozpršalo... Vysokú trávu už obhrýzli divé srny a jelene, videla som aspoň na druhú stranu čistinky. Nebola veľká, no vysoká tráva mi prekážala vo výhľade. Odrazu mi blesky nevadili. Ani hromy. Mám odhodlanie zájsť aj na koniec sveta, len aby som ho našla. Tak prečo uteká? Hádam sa ma bojí? Preleteli mi hlavou myšlienky. To nemyslí vážne...
Neutekám...
Znova jeho myšlienka. Mala som chuť si uzavrieť myseľ. No podľa jeho myšlienok som vedela, že je blízko. Nesmie mi utiecť...
Tak prečo sa neukážeš? Prečo sa mi nepozrieš do očí? Si obyčajný klamár!
Odrazu som zbadala na neďalekom strome sedieť orla.
Ja neutekám. To ty ma prenasleduješ...
Robíš si zo mňa srandu?
Sarah, nikdy. Ja nikdy...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 14. července 2012 v 11:02 | Reagovat

Našla som si komentár na mojom blogu dneska ráno a hneď som sem zavítala. Tvoja poviedka sa mi veľmi páči zaujala ma už prológom takéto magické vecičky mám rada veľmi. Zhltla som všetky diely behom hodiny. Sarah sa mi hneď zapáčila už len vďaka jej mene lebo jej meno je moje vysnívané tak sa bude volať moja dcéra keď raz budem mať :D. Páči sa mi vzťah Aarona a Sarah aj keď sa teraz torchu dosť komplikuje ale snáď sa odkomplikuje. Teším sa na pokračovanie a jasné keď naozaj chceš spriateliť nie je problém pridám si ťa ;-) A keď budeš čítať moju tvorbu buď v komentoch úprimná :)

2 Rose | Web | 14. července 2012 v 11:24 | Reagovat

Ach... nemôžem si pomôcť ale bolo by tak super keby mala Sarah temnotu!!!! Bolo by to také... dramatické...
Bolo to super, nemôžem sa dočkať na pokračovanie :-D

3 NeFeReT | Web | 14. července 2012 v 13:39 | Reagovat

Veľmi rada by som spriatelila. Som rada, že si to navrhla, lebo tvoj blog sa mi strašne páči. A príbeh je úchvatný. Teším sa na pokračovanie.

4 BaraCornellia | Web | 14. července 2012 v 14:26 | Reagovat

Ahojky - moc se omlouvám, že odpovídám tak pozdě, ale byla jsem na dovolené. Na mém blogu máš odpověď na komentář.
Také bych ráda spřátelila :) Omrknu tvoje články, až vybalím :)

5 Casion | Web | 14. července 2012 v 14:33 | Reagovat

páni máš krásny design :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama