DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 6.kapitola - Spoznanie súčasnosti - 1.časť

21. července 2012 v 13:00 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

Zamračené nebo. Chlad. Malý vánok. Plač ľudí. Plač prírody. Stekajúce slzy. Zarmútené pohľady. Hnev v dušiach. Smútok v očiach. Nerozhodnosť. Zamlčané slová. Zmiešané pocity...
Jednoducho, všetko nasviedčalo tomu, že toto sme nechceli. Toto sa nemalo stať...
Aaron stál vedľa mňa so sklonenou hlavou. Odvtedy, čo sme sem prišli, nepovedal ani slovo. Mlčal. K hroznej temnote v našich srdciach sa pridružil smútok ostatných. Smútok nás všetkých...


Neprítomné pohľady trúchliacich ľudí pozerali do diaľav. No iba ja som pozerala na toho človeka predo mnou. Na človeka, ktorého som mohla zachrániť. Ktorý ešte mohol žiť... Cítila som slzy na mojich lícach. Cítila som, ako sa chvejem. Smútok zalieval moje telo spoločne s návalom hnevu, ktorý vo mne vrel. Steven si nezaslúžil takú rýchlu smrť. Mal trpieť! Kruh okolo tela plakal, smutne pozeral do neznáma, snažil sa vysvetliť si, čo sa stalo. Prečo sa to muselo stať? Taký mladý človek a príde o všetko? Všetko menom život. Nezabránila som tomu. To kvôli mne sa to stalo. Keby som bola viac pripravená! Keby som mala viac odvahy a energie! Nie som hodná Stamahtovej pochvaly, ktorú mi udelil, keď som sem prišla. Nič dobré som neurobila... NIČ som neurobila. To je na tom to najhoršie. Nechcela som to! Nepriala som si to! Tentoraz som v sebe plač už neudržala. Vzlyky mnou otriasali, hlavou mi prúdili zarmútené myšlienky, nemala som chuť ani len žiť. Čo som to urobila? Vystúpila som z kruhu a podišla k Justinovi. Naklonila som hlavu do nebies a zakričala:
"Justin, ak ma počuješ, tak odpusť! Prosím ťa, odpusť mi! Ja som to nechcela! Ja som sa snažila! Ver mi! Chcela som ťa zachrániť, chcela som ti pomôcť! No bola som neschopná... Nebola som ešte pripravená... Prosím, odpusť..." Vzlykala som nad jeho telom, výkriky bolesti sa ozývali lesom.
"Sarah, vstaň," snažil sa ma upokojiť Aaron.
"Prečo sa to stalo? PREČO?!" plakala som a ľudia plakali so mnou. Ardonis sa na mňa zarmútene pozeral. Vedela som, že si vinu pripisuje sebe. No to nie je pravda! Ja som nezabránila tomu, aby mu Steven neublížil!
Začalo pršať. Dážď umýval z Justina posledné kvapky krvi, posledné utrpenie, poslednú bolesť... Jeho drahokam stratil farbu. Osivel. Je prázdny. Bez života. Bez duše... Aaron ma konečne postavil na nohy a vzal si ma do náručia. Videla som slzy v jeho očiach.
"Sarah, všetko bude v poriadku, ver mi... Všetko bude v poriadku..." Upokojoval ma a hladil ma po vlasoch.
Stamahto podišiel k Justinovi, odopol mu drahokam a poslednýkrát ho zovrel v pästi. Vošiel do chrámu, kde boli uložené drahokamy zosnulých Edrafov a zavesil jeho drahokam na príslušnú tabuľku s jeho menom a živlom. Takto si uctievali tých, ktorí statočne bojovali za edrafské spoločenstvo, no navždy odišli...
Učiteľ sa vrátil späť ku kruhu pozostalých a poklonil sa Ardonisovi. Ten sa mu tiež poklonil a vykročil smerom k Justinovi. Podišiel k nemu a položil mu ruku na srdce. "Navždy s nami, navždy s božstvami, navždy v spoločenstve Edrafov. Nech ťa čaká v nebi štedrá odmena za to, čo si pre nás urobil. Ďakujeme," pozrel do neba a zdvihol ruky. Zavrel oči a pocítili sme energiu z nebies.
Božstvá si berú jeho dušu. Ozrejmil mi Aaron.
Taktiež som zavrela oči a poslala myšlienku do nebies. Maj sa tam dobre, Justin. Bol si výnimočný človek a ním aj zostaneš.
Súhlasím. Prikývol Aaron na súhlas a vzal si ma za ruku. Zaradili sme sa späť do kruhu a sledovali, ako sa Ardonis spojil s božstvami Edrafu.
"Nech mu je život večný! Božstvá Edrafu, ochraňujte jeho dušu! Nech je v dobrých rukách! Zaslúži si to..." Pozrel sa na bledú tvár Justina a naposledy sa mu poklonil. Všetci sme pokľakli. Okolo neho vyrástli biele kvietky a kruh sa začal roztrácať. Pomalým krokom vykročili na cestu životom. Znova sa treba vrátiť do starých koľají. Mať svoj cieľ. A dodržať ho. Tak ako ho mal aj Justin...
Objala som Aarona. Pozerali sme na to, ako Zack odnáša jeho telo, ako ho Jared sprevádza, ako sa nám Justin strácal z dohľadu. Je navždy preč...
"Poďme," povedal Aaron a vzal si ma na ruky.
Uvidela som v tyrkysových očiach smútok. Teraz som uvidela pravú tvár Aarona. Pravé pocity. Vedela som, že aj on zmäkne, že mu dôjde, to čo mne. Justin sa už nevráti...
Odrazu sa pred nami zjavil Stamahto. Aaron zastal. Pozrela som z Aaronovho náručia do jeho očí. Stamahto ma pohladil po ramene a povedal iba dve krátke vety: "Robila si, čo si mohla. Vážim si ťa a som ti vďačný."
Prikývla som na súhlas a poďakovala. Potom sa vytratil.
Aaron sa ku mne ozval v myšlienke. Stamahtovi sa cez drahokam premietli posledné minúty Justinovho života. Videl, čo sa stalo. Videl, ako si bojovala. Práve si dostala pochvalu svojho života. Učiteľova vďačnosť je veľmi vzácna. Tak si ju váž. Usmial sa.
Budem. Odpovedala som mu hrdo a nebojácne dodala. Budem sa snažiť všetko napraviť. Zlo musí prehrať. Zlo musí zomrieť. Budem bojovať s Justinom po boku. Verím, že mi pomôže...
V to verím aj ja. Zostane navždy v našich srdciach, tak ako stovky ďalších, ktorí podľahli zlu a násilnostiam. Toto sa musí zmeniť. Musí...
Prikývla som a odrazu som sedela na chrbte ľadového medveďa. Neustále pršalo, no jeho srsť bola mäkučká a snehobiela. Chytila som ho jemne okolo krku, dala mu pusu do hebkej srsti a medveď sa rozbehol do tmavého lesa...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | 21. července 2012 v 14:40 | Reagovat

Ach smutné. Pekne si opísala pohreb a páči sa mi to ako si uctievajú mŕtvych. Veľmi smutná časť, ale zaujímalo by ma čo povedali rodičom jeho, že ako zomrel. DOzvieme sa to v pokračovaní?

2 Teryii | 21. července 2012 v 14:52 | Reagovat

[1]: No sčasti áno, pretože na verejnosť nemôže vyjsť fakt, že je to Edraf.. a že ho zabili takto..
Ale nebude to nejako rozťahované ;-) Chápeš, nie je to príjemná téma :-D

3 Sagitta | Web | 21. července 2012 v 15:33 | Reagovat

pekná časť :)...nič viac k tomu nemám čo dodať...len to, že ostatní ľudia sa nikdy nedozvedia čo bol zač a aký bol statočný :)

4 Rose | Web | 21. července 2012 v 16:48 | Reagovat

Smutné.... a tá hudba to zaklincovala :-( :-D  Aj ja som zvedavá čo povedia jeho rodičom... veeeeľmi zvedavá :-D

5 Arya Flowerny Turner | 21. července 2012 v 18:25 | Reagovat

Pekná kapitola, ale neznášam ten čierno-biely pohľad na svet. A ľudí ktorí si myslia, že môžu súdiť. Kto je bez viny, nech hodí kameňom.
Ten Ardonisov brat predsa nie je zlý, iba závidí. A, síce je závisť 'smrteľný hriech', kto nezávidí. Na Ardonisa sa dvakrát usmialo šťastie v podobe milovanej ženy. Jeho bráška mal tú smolu, že sa zamiloval do tej istej. Isteže, veci ktoré nasledovali potom neboli práve dobré, ale znova záleží iba na uhle pohľadu. Vražda mohla byť z niekoho pohľadu iba oslobodenie od ľudských chýb...

6 Teryii | 21. července 2012 v 19:04 | Reagovat

Je to jasné, ale vieš.. Jeho brat bol niekedy normálny ako Ardonis :-) No stalo sa z neho hovädo :-D Škaredo povedané.. A jednoducho, Ardonis tiež nemal ľahký život a myslím, že je horšie stratiť dvakrát milovanú ženu ako ju vôbec nemať.. Lenže Eruntas je posadnutý pomstou a bombarduje ho už viac ako tisícročie :-D Je to jednoducho nenávisť, ktorú v sebe spoločenstvá nemôžu dusiť.. Majú to od počiatku vštepované do hláv.. No Ardonis nechce, aby sa to dialo :-) On má svojho brata rád :-) Len Eruntas sa zmenil a neustále sa chce pomstiť.. Jednoducho, je to komplikované :-P Ale uvidíš, ako sa to neskôr vyvinie :-) Hádam tam už nebude niečo, čo by ti vadilo :-P :-D

7 Arya Flowerny Turner | 21. července 2012 v 22:06 | Reagovat

[6]: ok, z tohto smeru som sa na to veľmi nedívala :) Ale rokmi skúseností som došla na to, že pomsta je najlepšia motivácia :D Vieš čo mi  ich vzťah pripomína? Lokiho a Thora. :P :-D

8 Teryii | 21. července 2012 v 23:02 | Reagovat

[7]: Vieš čo? :-D Ja už ani neviem, čo mi to všetko pripomína :D Je to na mňa všetko komplikované a to som autorka :D :D Je toho veľa, čo chcem ešte opísať a jednoducho, moje prsty nestíhajú s mojimi predstavami :-D
No a pomsta je fakt najlepšia motivácia :-) Aspoň to vidno v tomto príbehu :D

9 Arya Flowerny Turner | 22. července 2012 v 0:09 | Reagovat

[8]: To poznám... ja mám príbeh premyslený do posledného detailu, niekoľko kapitol dopredu, ale jaksi... čo ja viem, zatiaľ som priveľmi lenivá to dať do kompu :D fajn, je to trochu iné :P Ale ja nad príbehom väčšinou rozmýšľam ako nad filmom, čo je môj problém, pretože to proste nedokážem dostatočne opísať tak, aby som vedela že čitateľ to nepochopí nejako inak, najmä ak ide o romantické chvíle.

10 cestakrve | Web | 22. července 2012 v 11:57 | Reagovat

ahojky prázky moc neužívám jen příští měsíc budu pracovat, tak si dopřávám odpočinek a pohodu:-) Příběh je fakt zajímavý:-) taky mi fantasie někdy předběhne prsty:D taky když píšeš, v hlavě se ti odvíjí příběh a ne slova? O_O :)

11 Teryii | 22. července 2012 v 12:29 | Reagovat

[9]: Aha chápem :-) No ja mám tiež celkom vymyslený dej, len ja som tak utrhnutá z reťaze, že keď sa pozriem asi tak po 2 kapitolách na ten súpis obsahu, tak sa chytím za čelo! Úplne sa to odlišuje od toho, čo som napísala :-D Takže, ja sa takýchto bodov veľmi nedržím, píšem to podľa svojich pocitov a jedine koniec a tie veci, čo sú fakt prevratné v mojom príbehu, sú už isté :-) Inak ide na rad moja fantázia :-P
No ale teraz som zase nepísala dlhšie, chcem už začať, lebo mám predstavy že čo a potom mi vyfučia z hlavy .. a bude po písaní :-D Len treba mať chuť..a tú ja zatiaľ veľmi nemám :-D Treba sa naladiť dobrou hudbou a pôjde to ;-) Dnes chcem určite písať, len neviem kedy, keďže ideme na oslavu :-D
Nevadí .. pokúsim sa niečo vymyslieť :D Ďakujem za komenty :-)

12 Teryii | 22. července 2012 v 12:31 | Reagovat

[10]: No to je asi podľa toho, čo vtedy cítim :-) A ako to napíšem :-P Niekedy sa mi to celé ako keby zjavuje pred očami, viem presne popísať každú sekundu.. No niekedy mi to vôbec nejde a hľadám slová, ktoré by som mohla použiť :-D Je to už raz tak a nezmením to :-D A ďakujem za pochvalu :-) Dúfam, že budeš čítať aj ďalej :-P

13 NeFeReT | Web | 22. července 2012 v 17:28 | Reagovat

Pekne napísané kapitola. Veľmi dobre skombinované s hudbou. Skoro mi tiekli slzy, tak dojemne si to opísala.
Jediné čo mi tam trošku, fakt iba trošku, vadilo bolo tých veľa jednoslovných a dvojslovných slov na začiatku.

14 Teryii | Web | 22. července 2012 v 18:05 | Reagovat

[13]: No, vieš, pôvodne som tým chcela vysvetliť situáciu na pohrebe, a to bolo to, čo videla Sarah :-) Aj podľa mňa ich je tam veľa, ale keď ja nie som schopná to dať preč :-D Páči sa mi to tak :-D A ďakujem za názor ;-) Vážim si ho :-P
A teším sa, že to vyvoláva takéto pocity.. Presne takto som to cítila, a preto som to tak aj napísala :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama