DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 6.kapitola - Spoznanie súčasnosti - 8.časť

3. srpna 2012 v 14:00 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

Prudko som otvorila oči. Čože? On? Čo tu robí? Hádam mi priniesol nové správy o Aaronovi?
Poď von!
Zotrela som si slzy a rýchlo sa rozbehla dole schodmi. Cez okno do záhrady som uvidela Zacka. Stál pri bráničke a usmieval sa na mňa. Taktiež som sa usmiala a otvorila dvere do záhrady.
"Ahoj," milo pozdravil.
Podišla som k bráničke a otvorila ju.
"Ahoj," usmiala som sa. "Čo sa udialo, že mám takú vzácnu návštevu?" zasmiala som sa.
Pokrútil nado mnou hlavou a s úsmevom odpovedal: "Prišiel som sa na teba pozrieť. Aaron si o teba robí starosti."


Prebehla mnou vlna nedočkavosti. Spýtala som sa: "A kde je? Prečo neprišiel?"
"Musel zostať v škole, pretože Dan je na nejakej výprave so svojou skupinou. Aaron je celý čas vo svojej chatke. Nikto sa nemôže dozvedieť, že sa niečo také stalo! S prieskumníkmi nemáme riskovať! No my sme to porušili... A preto ho môže vyliečiť jedine Dan. Keby to zistil Ardonis alebo Stamahto, skončili sme! Danovi môžeme dôverovať, pretože vieme, že to nikomu nepovie..."
"Preboha."
"Je to viac ako len hrozné, Sarah. Musíme niečo robiť. Mark dobiedza ešte viac ako predtým."
Presunuli sme sa na lavičku. Sadli sme si a hneď som sa ho spýtala: "A ako sa má Aaron? Ako vyzerá tá rana? Dúfam, že si mu to aspoň nejako ošetril..."
Zack prikývol.
"To je dobre. Nesmie dostať infekciu. Potom to bude ešte horšie. A neviete, kedy sa Dan vráti?"
"Nie, vôbec netuším. Ale bude to asi nadlho, keďže išli ako skupina."
Hľadela som sa do diaľky. Rozmýšľala som, či mu nepomôžem aspoň nejako pomôcť. No nič mi nenapadalo.
"Sarah, čo sa deje? Počul som tvoj plač," ozval sa úprimne Zack a vytrhol ma z rozmýšľania.
"Zack, nič sa nedeje, naozaj..."
No on vstal a čupol si predo mňa. Chytil ma za kolená a zdvihol mi bradu. "Ja viem, že sa niečo deje, Sarah. Hádam neplačeš len tak po večeroch, pretože sa nudíš..."
Zasmiala som sa. "Ja..."
"Mne môžeš dôverovať, nie som taký šialený, ako sa zdá!" zasmial sa a potiahol ma za ruku. "Poď, prejdeme sa."
Prikývla som. Vstala som z lavičky a vykročila k bráničke. Zack ma nasledoval a zavrel bráničku.
"Kam pôjdeme?" spýtal sa.
"Poďme na moju obľúbenú lúku. Tam, kde som hľadala Lilly. A kde ste ma k smrti vystrašili," zasmiala som sa.
Zack súhlasil. Vydali sme sa na cestu. Kráčala som pomedzi stromy, dýchala vôňu lesa. Odrazu sa mi pred očami znova zjavil ten obraz. Obraz smrti. Nie! Nechcem to! Ľadový kolík. Jeho oči. Jeho ohnivé teplo. Justinov výkrik. Môj hnev. Jeho skonanie. Sladká pomsta...
"Nie!" zastavila som sa a držala sa za hlavu. Pocítila som pichľavú bolesť v hlave. "Nechcem to znova! Prečo sa mi všetko ničí? Prečo sa všetko rúca? Za čo som si toto zaslúžila? Čo som urobila zle? Bože, povedz mi, v čom som pochybila!" plakala som.
Zack si ma vzal rýchlo do náručia a zložila som si hlavu na jeho rameno. Vzlyky mnou otriasali a slzy stekali cícerkom dole po lícach.
"Zack, ja už nevládzem! Iba niekoľko týždňov som zasvätená do tohto spoločenstva a už som na pokraji s nervami! Všetci ma opúšťajú, všetci sa so mnou iba hrajú, zvádzam boj skoro každý deň! Pýtam sa sama seba: Je toto všetko správne? Má to zmysel? Čo mi to prinesie?" pozrela som do jeho očí. "Zatiaľ mi to skoro nič neprinieslo. Keď nerátam vás, mojich ochrancov, mojich jediných naozajstných kamarátov. Steven, Justin, Mark, Eruntas, nepochopené udalosti, zbytočné straty na životoch, strácanie energie, bojovanie za každú sekundu života... Ja už nemám síl..."
Zack ma pohladil po vlasoch a povedal vety, ktoré vo mne utkvejú ešte dlho: "Sarah, všetko to, čo prežívaš, čo strácaš, čo dostávaš, čo prebojuješ, zostane v pamäti všetkých ľudí, s ktorými si sa stretla alebo ktorých si zachránila. Dokonca aj tí, ktorí s tebou alebo proti tebe bojovali, si ťa budú navždy pamätať. Pretože ty si tá, ktorá zmení náš svet, ktorá nám pomôže v boji proti zlu. Si výnimočná, Sarah. Pamätaj..."
Odtiahla som sa od neho. Jeho oči horeli úprimnosťou.
Nikdy som si nemyslela, že som výnimočná. No teraz ma o tom Zack presvedčil.
Jednoducho.
Úprimne.
A jasne.
Stačilo povedať iba pár viet.
"Zack, ja nemám slov... Neviem, ako ti mám poďakovať..."
"Neďakuj. Ja nežijem z vďaky, ale zo skutkov. Mám rád, keď sa ľudia, ktorých poznám, neponižujú, ale bojujú mi po boku. Ty budeš jednou z nich. Verím v to," usmial sa. Vzápätí zmenil tému: "Počul som odchádzať auto tvojej mamy. Čo sa stalo? Pohádali ste sa?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Minnie Dreamer | Web | 4. srpna 2012 v 14:51 | Reagovat

úprimne, túto časť som zhltla bez prečítania predošlých častí, no sľubujem, že len čo budem mať trochu viac času, pustím sa aj do tých predošlých. :-D už na kilometre je cítiť skvelý príbeh :)) píšeš naozaj skvele a vrelá vďaka za komentár, veľmi ma to potešilo ;-) idem si ťa pridať medzi affská, teda ak ešte ponuka stále platí :))

2 Rose | Web | 5. srpna 2012 v 20:50 | Reagovat

Zack je zlatý :-)  Ešte že za ňou prišiel :-D

3 NeFeReT | Web | 19. září 2012 v 14:03 | Reagovat

pekne napísané, Zacka si pekne vykreslila. A aj tá veta, čo povedal, bola pekne napísaná :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama