DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 7.kapitola - Zaslúžený oddych - 1.časť

10. srpna 2012 v 8:40 | Teryii |  Život so živlom
K tomuto odseku dole odporúčam:

Odvtedy, čo som opustila môj domov, prešli 2 mesiace. Je začiatok júla a konečne som sa dostala preč zo školy. Posledný ročník som zvládala ťažko, bolo toho veľmi veľa a keď mi do toho pribudli isté problémy, bolo to ešte ťažšie. No maturity som zvládla. Nebolo to na čisté jednotky, ale som na seba hrdá. Keď sme sa lúčili so školou, vymysleli sme si posledný šialený nápad, ktorý sme zrealizovali na konci školského roka. Diskotéku, kde sa rozlúčime všetci. Dokonca sme pozvali aj rodičov! Áno, sme šialení, ale naozaj sme ich tam chceli... Na diskotéke bola zábava, hoci som sa tam videla aj s mamou. Dokonca prišiel aj otec. Myslela som si, že to nebude to najhoršie, čo sa mohlo stať, keďže ich vzťahy neboli ružové. Lenže mýlila som sa. Mama si tam dovliekla toho svojho idiota, ktorý jej vraj pomohol sa spamätať! Och bože, chytila som takú zlosť, keď som ju tam s ním uvidela! Vtedy som otca úprimne ľutovala. On žil sám, nemal nikoho a keď sa od nás odsťahoval, nebol práve v najlepšom stave...


Síce bol niekedy tak opitý, že sa to s ním nedalo vydržať, ale teraz vidím, kto má lepšie srdce. Mama si okamžite našla niekoho iného. A otec? On sa topí vo svojich problémoch sám. Premýšľa nad tým, čo urobil. No moja mama všetko zahodila za hlavu a nestarala sa už o nič. Ako keby pre ňu tie roky spoločného manželstva neznamenali nič. A čo ja? Čo pre nich znamenám ja, keď sa rozviedli? To im naozaj neprekáža, že som ostala medzi dvoma svetmi, ktoré si oni vytvorili a neviem sa rozhodnúť, ktorý si mám vybrať? No začínam rozmýšľať nad tým, že si vyberiem ten otcov...
Keď sa mi predstavil ako William, nemala som chuť mu podať ruku. Vôbec. Pozrela som sa do maminých očí a videla v nich sklamanie. Mne to bolo jedno. Nech sa cíti tak ako ja. Podrazená...
Otočila som sa a vybrala som sa smerom k otcovi. Objala som ho a vdýchla jeho vôňu. Vždy som milovala jeho svetre, voňali krásne za avivážou. Otec mi bol vždy oporou, stál väčšinou na mojej strane, keď si myslel, že mám pravdu. No keď začal piť, išlo to s ním dole vodou. Kričal na mňa, niekedy sa prihodila aj nejaká tá facka. Nevedela som čo robiť. Veď bol na mňa vždy milý. No teraz sa zmenil. Musela som uznať, že rozvod mu pomohol. Je lepším človekom. Piť začal iba príležitostne, dokonca prestal aj fajčiť. Veľmi som oľutovala, že som zostala s mamou.
"Výborne, Sarah. Dokázala si to! Si úspešná maturantka!" usmial sa od ucha k uchu.
"Ďakujem, oci. Snažila som sa," usmiala som sa aj ja a znova ho tuho objala.
Nevidela som ho už viac ako 5 mesiacov. Chýbal mi. Hoci som ho najprv odsudzovala, neskôr mi pomaly dochádzalo, že on sa snažil. To mama ho hneď odpísala. A keď som sa dozvedela o ich rozvode a o novom maminom priateľovi, bolo mi všetko jasné. Už to nikdy nebude také ako predtým...
"Chýbal si mi," pozrela som mu do zelených očí, ktoré mám po ňom.
"Aj ty mne, Sarah," usmial sa a dal mi pusu na vlasy.
Mala som na tvári spokojný úsmev a vedela som, že je to znova môj ocko. Ocko, ktorý ma ochraňuje, ktorý ma má rád.
Zatancovala som si s otcom aj so šialenými spolužiakmi a s Jess som sa vybláznila neskutočným spôsobom. Domov som išla s Aaronom a Zackom. Moja osobná stráž. Škoda, že oni na disku nemohli prísť.
Po párty som sa rozlúčila s otcom a mame som len chabo zakývala. Keď som ju videla sadať si do nového BMW, vyblýskaného tak, že som skoro oslepla, prišlo mi jej ľúto. Ďalší z radu sukničkárov...
Keď som konečne s Aaronom a Zackom prišla do školy živlov, vydýchla som si. Bola to neskutočne ťažká noc. Všetko ma bolelo. Rozlúčila som sa so Zackom a hneď zamierila do chatky, kde som bývala s Aaronom. Keď som si vybaľovala veci z kabelky, našla som v nej obálku s peniazmi. Na nej bolo napísané: Pre potešenie. Ľúbim ťa. Tvoj ocko.
Usmiala som sa a vložila si peniaze na moje tajné miesto v batohu, kde som skrývala všetky cennosti. Otec musel vedieť, že mu budem v tomto odporovať, a tak mi to vložil bez môjho vedomia do tašky. Vie, ako na mňa.
V ten večer sme boli ešte dlho hore. Sedeli sme na výklenku z chatky a ja som sa Aaronovi schúlila v náručí. Takto sme tam sedeli až do východu slnka. Bola to krásna scenéria, keď sa lesom pomaly rozľahlo svetlo a zafarbilo ho do pekných zelených farieb. Ako náhle som pobozkala Aarona a poďakovala mu za krásnu noc, zaspala som. Keď som sa zobudila v posteli a vedľa Aarona, trošku ma to prekvapilo. No potom mi došlo, že ma musel preniesť. Usmiala som sa. Pozrela som sa na spiaceho anjela a keď som uvidela jeho tvár, nedalo mi ho nepobozkať. Uvidela som, ako sa mierne pousmial a vzápätí ma chytil za ruku.

K tomuto odseku odporúčam stále dookola:

"Dobré ránko, láska. Ako si sa vyspala?" usmial sa a zakryl si rukou oči, aby mu do nich nesvietilo slnko, ktoré presvitalo pomedzi záves na dverách.
"Dobre. A ty?" spýtala som sa a odhodila zo seba deku. V týchto letných mesiacoch je v noci príjemne, keďže sa les schladí.
"Výborne, pretože sa mi snívalo o tebe," usmial sa a pobozkal ma.
Nemohla som sa udržať. Jednoducho som sa rozosmiala.
"Prečo sa smeješ?" nechápavo na mňa zazeral s potmehúdskym úsmevom.
"Tebe sa spalo výborne, keď sa ti snívalo o mne? No to je super, naozaj!" pozrela som sa na jeho nechápavý výraz a znova som sa rozosmiala.
"Ja sa tu snažím byť romantický a ty takto?" nahodil prísny výraz, ale po pár sekundách sa na mňa vrhol a začal ma štekliť.
"Nieee! Prestaň, prosím!" smiala som sa. "Prosím! Aaron! Dosť!" kričala som pomedzi smiech.
Vtom niekto odhrnul záves na dverách a nakukol dovnútra: "Hej, čo sa to tu deje?"
Aaron ma prestal štekliť a vstal z postele. Snažila som sa vydýchať. Toľko som sa smiala, až ma rozbolelo brucho. Pozrela som sa smerom k dverám a tam uvidela milé pohľady dvoch chlapcov, ktorí mali na perách potmehúdsky úsmev.
"Ahoj Zack! Čo tu robíš?"
No on neodpovedal. Iba niečo naznačil Aaronovi.
Vtom mi to došlo.
"Nie! Toto mi nemôžete uro..." Nedokončila som vetu, pretože sa na mňa hneď vrhli a začali ma obidvaja štekliť.
Z chatky sa ozýval nekontrolovateľný smiech, pretože som sa nevedela brániť. Dvaja boli na mňa priveľa.
"Chlapci! Prosím, už dosť!" snažila som sa ich zastaviť.
No nič nepomáhalo.
"Mám privolať zemetrasenie? Alebo lepšie... Veľké liany, ktoré vás zjedia! Bojte sa, bojte sa!" vyhrážala som sa im, keď na chvíľu prestali.
Oni sa iba zasmiali a znova ma začali štekliť.
"Toto snáď nie je možné!" kričala som a kopala okolo seba nohami. "Asi do vás hodím mravenisko! Prestaňte už!"
Konečne sa mi podarilo vymaniť sa z ich rúk. Rozbehla som sa z chatky dole schodmi.
"Dan! Zachráň ma! Prosím! Oslep ich alebo čo ja viem, len nech ma už prestanú štekliť!" zakričala som počas behu na neďaleko stojaceho Dana, ktorý niečo pripravoval na obed. Skryla som sa mu za plášť a čakala, kým k nemu dobehnú Zack s Aaronom.
"Kam zmizla?" spýtal sa Aaron.
Dan zdvihol zrak od varenia a pozrel sa na zadýchané tváre Aarona a Zacka.
"Myslím, že utekala týmto smerom," zdvihol ruku s vareškou a ukázal doprava.
"Aha. Ďakujeme," zasmial sa Zack a rozbehli sa tým smerom. O chvíľku sa stratili v lese.
"Naozaj ďakujem, Dan. Nevieš si predstaviť, aké to bolo peklo! Dostať sa spod dvoch medveďov, ktorí ťa šteklia, nebolo také ľahké, ako si myslíš!" zasmiala som sa, keď som vyšla spoza jeho chrbta.
"To ti verím," zasmial sa aj on.
"Vďaka bohu, že máš na sebe ten plášť, dobre ma kryl!" žmurkla som na neho.
"Nemáš zač," usmial sa a znova sa pustil do varenia.
"Čo to varíš?" zvedavo som nazrela do kotla.
"No, ráno som bol na prehliadke lesov, tak som cestou ulovil menšiu srnu. Rozhodol som sa teda uvariť guláš."
"To sa tu vyvárajú takéto chutné jedlá? Prečo mi to nikto nepovedal skôr?" zasmiala som sa a posadila sa na peň stromu, ktorý sem dovliekli Edrafovia. Okolo ohniska je ich viacero. Vyzerá to ako pekné lesné posedenie. Väčšinou sa tu robia večerné opekačky a stretávajú sa Edrafovia, ktorí v týchto chatkách bývajú.
"Ešte to tu nepoznáš tak dobre," žmurkol na mňa a vhodil nejaké korenie do polievky.
Privrela som oči a nadýchla sa: "Ale vonia to úžasne."
"Vďaka, snažím sa, aby to bolo jedlé," zasmial sa a sadol si oproti mne. "Sú preč nejako dlho, nemyslíš?"
"Asi ma išli hľadať do tramtárie," zasmiala som sa a skoro spadla z provizórnej stoličky.
"Bože, Sarah, ty si neskutočný človek," krútil nado mnou hlavou zadržiavajúc smiech.
"Ďakujem," zasmiala som sa. "A mimochodom, ty rád chodíš len tak ráno loviť?"
"Nie, ale keď sa niečo také naskytne, tak si vždy zoberiem luk a počas cesty striehnem," objasnil mi situáciu.
"Aha. Takže používaš luk? Vždy som ho mala rada, je elegantný."
"Je to moja obľúbená zbraň. Keď som bol malý, môj otec mi vyrobil terč a učil ma strieľať. Preto mi luk prirástol k srdcu. Ako náhle som sa tu zabýval, zašiel som za Coleom. Cole má totiž na starosti zbrane. Predsa len, aj tie sa niekedy hodia," usmial sa a postavil sa, aby skontroloval polievku.
"Ešte som ho nikdy nestretla. Takže, bohužiaľ, neviem o koho ide. No netušila som, že tu máte nejaký sklad so zbraňami."
"Ani ja som to najprv netušil, no po čase, keď som to tu viac spoznal, som zistil, čo všetko sa tu nachádza. Ty si ešte asi nemala takúto možnosť," pousmial sa a nabral si na varešku kúsok mäsa. Ochutnal ho veľmi opatrne, keďže bolo horúce a nechcel sa popáliť. "Hmm, myslím, že môže byť. Chceš ochutnať?" ukázal na mäso na vareške.
"Ja si to dám až potom, keď bude polievka hotová. Som na ňu zvedavá," žmurkla som na neho a zbadala, ako sa ku nám blížia Zack s Aaronom.
Postavila som sa a mierila k nim.
"Kde si, dočerta, bola?" spýtal sa zadychčaný Aaron.
"Veď tu, pri Danovi."
"Aha! A ako je možné, že sme ťa tu nevideli?"
"Skryla som sa za jeho plášť!" zasmiala som sa. "Naozaj ste ma nevideli?"
"Nie," hodil na mňa sklamaný pohľad Zack.
"Vy ste fakt slepí! To som až tak schudla, že ma nevidno?"
Totiž, od mája som schudla niekoľko kíl, aj keď som to nechcela dosiahnuť, lebo som bola so svojou postavou spokojná. Lenže maturity mi dali zabrať a ten stres a učenie do neskorých nočných hodín urobilo svoje.
"Ty si schudla?" hodil na mňa prekvapený pohľad Zack.
"Áno, predstav si!"
"Ani som si to nevšimol," usmial sa zahanbene.
"Viete čo? S vami je to naozaj iba strata času!" urazene som sa otočila a mierila k chatke. Chalani sa iba zasmiali a nevenovali mi pozornosť, keďže zbadali v kotlíku polievku a určite boli hladní.
"Vy pažravci! Aspoň mi niečo nechajte!" zakričala som im a vošla do chatky...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lina | Web | 10. srpna 2012 v 11:30 | Reagovat

Chudák otec, je mi ho celkom ľúto :-( a mama uvidí, že Sarah mala pravdu a opustí toho "idiota", dúfam v to :)
Zack s Aaronom sú dobrí šialenci, len nech nechajú Sarah aspoň trochu z tej polievky :D A Dan... urobil správnu vec, že ju zachránil spod ich pazúrov :D Ja tiež neznášam šteklenie, takže Sarah úplne rozumiem :D

2 Sagitta | Web | 10. srpna 2012 v 16:15 | Reagovat

Ahoj...hej nemám čas tak isto ako ty...a nie si jediná, ktorá prerába..:D...uži si to aj ja si to užívam :D...som rada, že si konečne dala aj nejakú pozitívnu časť...:) je mi ľúto jej otca...ale asi je pre neho lepšie keď nie je z jej matkou... a to šteklenie? už som sa zľakla, že Dan sa pridá...:D..ale Sarah mala šťastie...:) :-)  ;-)  ;-)

3 Rose | Web | 10. srpna 2012 v 20:37 | Reagovat

Tak na začiatok. Veta: "Asi do vás hodím mravenisko!" - ma úplne dostala! :-D :-D :-D  Druhý odsek bol vážne vtipný. :-D
Začiatok bol pekne napísaný. Ten skok o dva mesiace bol trošku nečakaný, no uvítala som ho (mám vážne rada opisy, ale mám radšej rýchlejší dej). Chudák jej ocino... no veď snáď aj na neho sa usmeje šťastie. :-)  A mamina sa snáď spamätá... No veď uvidím. :-D
Ďakujem za časť ;-)

4 zuzu | Web | 12. srpna 2012 v 12:26 | Reagovat

zlaté, toto bolo také oddychové... ;) páčilo sa mi ako sa pomerila s otcom... je fajn byť otcovým dievčatkom, viem o tom svoje :D a to šteklenie muselo byť ozaj kruté... :D Danom plášť musel byť vykúpením ;)

5 BaraCornellia | Web | 14. srpna 2012 v 20:46 | Reagovat

Ahojky :)
Teď jsem měla hodně problémů (doma a tak dále), takže jsem neměla na blog čas...No a celkově na nic.
Ještě dneska (ježišmarjá, to je zas hodin :D) se pokusím dát na blog nějaké info o tom sborníku.
Jinak se mám docela dobře, až na ty problémy no... Ale to brzo přejde ;)
Mimochodem, slibuju, že si přečtu jednorázovky, a pak se konečně vrhnu na ŽSŽ.

6 NeFeReT | Web | 19. září 2012 v 14:52 | Reagovat

Konečne nejaká vtipná kapitola. Už bola na čase :D hmm veľmi pekne napísané idem hneď čítať pokračovanie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama