DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 7.kapitola - Zaslúžený oddych - 2.časť

17. srpna 2012 v 8:17 | Teryii |  Život so živlom
"Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa ma Aaron.
Sedeli sme pri ohni a opekali mäso.
"Rozmýšľam nad dnešným ránom. Ešte stále sa smejem na tom, ako som sa vám profesionálne skryla," zasmiala som sa.


Aj oni sa zasmiali a potom nastalo na pár sekúnd úplné ticho. Pozerala som do ohňa a na mäso zo zajaca, ktorého dnes poobede ulovil Dan na ďalšej prehliadke. Vyzeral byť už upečený. Postavila som sa a podišla k stolu, ktorý stál obďaleč. Na ňom stáli taniere a voda.
"Ako to je s takýmito vecami, ktoré sú nutné k životu?" otočila som sa na bandu pri ohnisku.
Bandou sa dajú nazvať Aaron, Zack, Jerry, Dan, Jared, Emily a Jacob. Jakea som stretla prvýkrát v Stamahtovej chatke. Prišiel mi čudný, no zistila som, že je to vlastne pohodový chalan. Jeho čierne krátke vyčesané vlasy sa mi páčia a hnedé oči plné neistoty zvýrazňujú tvár mladého bojovníka, ktorý ešte nie je veľmi skúsený. No zároveň z neho nemám dobrý pocit. Ako keby vyžaroval zlú energiu. Asi ovláda temnotu. To bude tým.
"Väčšinu sme si priniesli z domov, kde sme niekedy bývali. Sú to veci, ktoré sú naozaj nevyhnutné. Žijeme tu v prírode, nedá sa sem dovláčiť všetko, čo len chceš," usmial sa Aaron a obrátil mäso na paličke, aby si ho mohol opiecť aj z druhej strany.
"Jasné, chápem," prikývla som na znak pochopenia a spýtala sa: "Asi nemáte príbor, čo?"
"Hmm, myslím, že nie. Zabudol som nejaký z domu vziať," usmial sa ospravedlňujúco Dan.
"To nevadí," žmurkla som na neho a znova si prisadla k nim.
Kúsky zajaca som si odtrhla aj rukou, pretože bolo dosť mäkké na to, aby som to mohla urobiť. Nechcela som to trhať ústami. Nepripadá mi to slušné. Vložila som si sústo do úst. Medzitým sa v okruhu okolo ohniska viedla debata o tom, ako sa ďalší prieskumníci Satreov priblížili k nášmu územiu. Pozrela som sa na rozprávajúceho Dana. Prehrabol si čierne vlasy, ktoré mal taktiež vyčesané ako Jacob. Hnedé oči, podobné tým Jacobovým, však neboli plné neistoty. Boli odvážne a určite nepociťoval neistotu. Videla som, aký je vyrovnaný, ako sa milo správa, no zároveň si udržiava odstup. Je to zvláštny typ človeka, no určite jeden z najlepších Edrafov v tomto spoločenstve.
"Približujú sa čoraz viac, nemôžeme dovoliť, aby sa dostali až príliš blízko! Budú tu robiť problémy, tak ako aj Mark!" upozorňoval.
"Máš síce pravdu," prikyvoval Zack na súhlas, "lenže Ardonis nechce dovoliť, aby sme im v tom zabránili. Nemáme útočiť, nemáme sa s nimi babrať... No ako sa chce potom vyhnúť takýmto problémom? Keby sme ich hneď zo začiatku odohnali, dali by nám pokoj."
Znova som si vložila kúsok do úst. Nechcela som sa zapojiť do tejto debaty, pretože mi to pripomínalo nedávnu smrť priateľa. Prieskumníkov som už dávno znenávidela.
Skúmala som Zackovu tvár. Nemal veľmi prijateľný výraz. Bolo jasné, že aj on si prežil s nimi svoje.
"Myslíte si, že Mark odíde? On nás tu zostane buzerovať, bude stále dobiedzať a vie, že sa skôr či neskôr všetci vzoprieme a budeme ho chcieť dostať," zapojil sa do debaty Jerry.
Nikdy som si nevšimla jeho bojovnú stránku. Je to veľmi milý chlapec a hoc som s ním strávila iba pár dní, mám pocit, že ho už poznám celkom dobre. Je ľahko čitateľný a jeho zelené oči o ňom prezrádzajú veľa.
"Len aby to nebola pasca," upozornil Jared, hnedovlasý chlap so sivastými očami, ktoré pripomínali farbou Justinove.
"Nemyslím, Mark má radšej priamy boj. Hoci je veľmi zákerný, nemá rád pasce a vytváranie podlostí," ozval sa po dlhšej dobe Dan.
"No to je síce pravda, no nemôžeme sa na to spoliehať. Je nevyspytateľný a myslím si, že nebude pozerať na to, či sa nám chce alebo nechce bojovať. Vyhľadáva problémy a ešte radšej ich sám vyrába. Nemôžeme viac čakať. Musíme ho odtiaľto dostať. Buď pozlotky alebo podobrotky," tentoraz som sa zapojila do debaty aj ja.
Všetci na mňa upreli svoje pohľady. Skúmavo som na nich hľadela a snažila sa niečo z ich očí vyčítať. Vzápätí som sa znova ozvala: "Povedala som niečo zle?"
"Nie, vôbec nie. Práveže si to povedala až priveľmi dobre. Si taká tichá myšička, no keď sa ozveš, fakt to stojí za to," zasmial sa Dan.
Usmiala som sa: "Ja sa snažím iba pomôcť."
"Vďaka. Naozaj nám veľmi pomáhaš, Sarah. Si výnimočná bojovníčka, určite budeš pre toto spoločenstvo len prínosom," žmurkol na mňa a dodal: "Nechajme Marka Markom. Budeme sa snažiť to zastaviť. A ja sa možno vyberiem za vodcom. Musíme mu povedať, že Satreovia vystrkujú rožky až príliš a že to začína byť nebezpečné," dopovedal a postavil sa. "Tak, môj zajac je už upečený. Konečne!" natešený vykročil k stolu a zobral si tanier, na ktorom onedlho pristálo zajačie stehno.
Postavili sa už všetci, pretože mali svoje mäso dopečené. Prisadla som si k Aaronovi, keďže sa pri ňom uvoľnilo miesto a on už mäso zjedol z paličky, a prisunula si odrezaný peň s menšími ťažkosťami k nemu. Aaron ma objal rukou okolo pliec a pritisol si ma k sebe.
"Nie je ti zima, láska?" usmial sa na mňa.
"Nie, nie. Nerob si starosti," taktiež som sa blažene usmiala kvôli jeho prehnanej starostlivosti. Vopchala som si do úst posledný kúsok svojho zajaca, keďže som z neho mala iba maličké stehno.
"Inak, mám otázku," ozvala som sa po chvíli, keď sa už skoro všetci vrátili späť k ohnisku.
"Áno?" spýtal sa Aaron.
"Je nejaký presný počet, ktorý udáva, koľko Edrafov existuje?"
Táto otázka mi už dlho vŕtala v hlave. Viem, že niekedy je menej viac, no predsa... Keby bolo Satreov viac, máme nejakú šancu tento boj vyhrať?
"Neexistuje presný počet, keďže sa k nám každým dňom po celom svete pridávajú ďalší a ďalší Edrafovia, no viem, že tu v tomto spoločenstve by nás malo byť okolo 300," ozrejmil mi Aaron.
"Tak veľa?" vyjavene som na neho pozrela.
"Veľa? Nie je to toľko, koľko by sme chceli. Jediný problém je, že Satreov je viac."
Môj predpoklad sa naplnil. To som nechcela počuť.
"Ako to? Eruntas si zväčšuje armádu násilím?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lina | Web | 17. srpna 2012 v 12:15 | Reagovat

dúfam, že sa nestane nič zlé... aj keď cítim, že sa blíži boj, hádam Edrafovia vyhrajú a zastavia zlo...
nejako som aj čakala, že Satreov je viac, tým bude ťažšie ich poraziť :-?

2 zuzu | Web | 17. srpna 2012 v 16:57 | Reagovat

fajn časť... trochu sa veci upokojili, aspoň sa mi tak zdá ;)
A Dan sa mi pozdáva, taký vyrovnaný bojovník, toje fajn... :)

3 Rose | Web | 18. srpna 2012 v 11:14 | Reagovat

No, taká pohodička časť (ako už naznačuje aj názov) :-D  Som zvedavá na ďalšiu :-)

4 NeFeReT | Web | 12. října 2012 v 10:01 | Reagovat

pekná kapitola, už som ju čítala dávnejšie ale neviem prečo nejako som ju zabudla okomentovať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama