DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 7.kapitola - Zaslúžený oddych - 3.časť

19. srpna 2012 v 10:00 | Teryii |  Život so živlom
"To nevieme. No presviedča ich, aby zostali verní spoločenstvu a zväčšovali ho. Satreovia majú deti so Satreami. Tým pádom sú ich deti silnejšie, keďže obidvaja rodičia ovládajú živly. Eruntas to dobre vie. No Ardonis nás do niečoho takého nenúti. Nechce nám vyberať na silu partnerov," ozval sa Jared.


"Satreovia nemajú vlastný život. Eruntas im všetko nanucuje a oni tomu ľahko podľahnú za vidinou víťazstva nad nami. Všetko je riadené pomstou a nenávisťou. Celé ich spoločenstvo je nasiaknuté zlom," krútil nad tým Aaron hlavou.
"A to sa naozaj bijú len kvôli Samanthe?" spýtala som sa.
"Už ti o tom Aaron povedal?" usmial sa Dan.
"Áno, mala som tú česť počuť príbeh Ardonisa a Eruntasa," pozrela som sa na Aarona a usmiala sa.
"No, nikto nevie, ako to naozaj bolo a čo mu vtedy Samantha povedala, no vieme, že to nebolo nič pekné. Určite mu do očí povedala, že ho nemiluje a že chce navždy zostať s Ardonisom..." odpovedal mi Dan.
Nevedela som si predstaviť, aká to musela byť pre Eruntasa bolesť, keď mu jeho vyvolená povie do očí práve toto. No viem jedno. Jeho hnev je oprávnený.
"Ale prečo sa až tak znenávideli? Prečo Eruntas cíti neodkladnú nenávisť k svojmu bratovi? Išlo predsa iba o jednu lásku. Určite by sa po čase objavila ďalšia..." Protestovala som.
"Vieš, na Edrafe je všetko tak posvätné a úctivé, že si nikdy Edrafovia nekradli svoje ženy. Keď sa obyvateľ Edrafu do nejakej zamiloval, nikdy sa o ňu nebil. Mal ju iba pre seba. Božstvá mu ju darovali a to je pre nich znamenie. Navždy zostanú spolu. Takto sa Ardonis stretol so svojou prvou láskou. Volala sa Tanuke. Bola nádherná, mala žiarivo červené vlasy, a preto sa na ňu Beatrice tak podobá," ozrejmil mi Dan.
"Muselo to byť pre neho strašné, keď umrela kvôli tej neznámej chorobe," pozrela som sa Danovi do očí a čakala, že na to niečo povie. No on mlčal. Tak ako aj všetci.
Vtom som si to uvedomila. Toto ticho je pamiatka na ňu, úcta k nej. Priviedla na svet prvé dieťa Ardonisa, ktoré prekonalo všetky nástrahy a žije dodnes vďaka božstvám Edrafu. Smrť Tanuke priniesla tomuto spoločenstvu jeho vznik. Sú jej za to vďační, a preto si ju tak veľmi uctievajú. Netušila som, že je pre nich až tak dôležitá.
Túto debatu som už ďalej nerozvádzala. Všetci mlčky jedli a pozerali do plameňov, ktoré šľahali z ohniska uprostred. Bolo príjemne, na les už padla tma, oheň osvetľoval naše tváre a dodával im dôležitosť. No niečo mi neustále vŕtalo v hlave.
"Ako to je vlastne s Eruntasom? Našiel si nejakú ženu tu na Zemi? Samozrejme, okrem Samanthy..." spýtala som sa.
"No, myslím, že nie. Nezachytil som nijakú, ktorá by k nemu prejavovala nejaké bližšie city," povedal Dan. "Všetko to je iba o tom, že Eruntas je starý a mladé ženy s ním deti mať nechcú."
"Ako to, že o ňom toľko vieš?" spýtala som sa zvedavo.
Dan sklopil zrak a vzdychol si. Všetci odrazu akoby znervózneli. Nikto sa ani len nepohol.
"Deje sa niečo?" ozvala som sa aj ja nervózne.
"Vieš, Sarah... Je to komplikované. Ale poviem ti jedno. Keby som mohol vrátiť to, čo sa mi v detstve stalo, urobil by som to," odpovedal mi čiernovlasý mladík so smútkom v očiach.
"Dan, ja...nevedela som, že..." zakoktávala som sa.
"Nie, nie. To je v poriadku," usmial sa a dopovedal: "Keby si chcela vedieť, čo sa udialo, ja ti to rozpoviem. Títo ľudia," ukázal na bandu okolo seba, "už o tom vedia."
"Vieš, že veľmi rada by som viac spoznala každého z vás, no nenútim ťa, aby si mi vysvetľoval to, čo nechceš," usmiala som sa na neho.
"Jasné, chápem. No viem, že ťa to zaujíma. A hoci to nie je moja najobľúbenejšia téma, som rád, že si znova môžem vyliať srdce," usmial sa aj on a začal rozprávať svoj príbeh: "Narodil som sa v tomto mestečku, no moji rodičia zomreli, keď som mal 14 rokov. Zostal som úplne sám, keďže som nepoznal svojich príbuzných kvôli tomu, že moji rodičia s nimi nemali práve najlepšie vzťahy a starí rodičia boli mŕtvi," odmlčal sa a privrel oči. Predtým, ako ich zavrel, som v nich uvidela žiaľ a smútok. Viem, čo je to stratiť milovaných ľudí okolo seba. No nechcela by som zažiť to, čo on. Stratil rodičov aj starých rodičov. Je úplne sám. A ja? Ja som vlastne skoro v rovnakej pozícii, až na to, že moji rodičia žijú. No zdá sa mi, že som pre nich zabudnutá...
Zavrhla som takéto myšlienky a ďalej počúvala Danove slová: "Raz som sa zatúlal do lesa a tam stretol Eruntasových prieskumníkov. Vzali ma so sebou a Eruntas sa o mňa staral. Bol som mu ako jeho syn, ktorého nikdy nemal. No keď som videl, čo sa to okolo mňa deje, ako je to spoločenstvo nasiaknuté pomstou a zlom, rozhodol som sa odísť. Nikdy som nemal rád zlo, smrť a vraždenie, keďže mojich rodičov zabil neznámy vrah v banke, ktorý sa ju snažil vykradnúť, no medzitým vystrieľal polovicu banky," sklonil zrak a prehrabol si vlasy, aby sa upokojil. Po chvíli znova pokračoval: "Eruntas nechcel, aby som odišiel, no mal som už 20 rokov a bol pevne rozhodnutý. Cestou domov som v lese stretol skupinu bojovníkov z edrafského spoločenstva a oni ma presvedčili, aby som zostal s nimi. Bol v nej aj Aaron. Je mi ako brat a veľmi mu vďačím za to, že vtedy svoju skupinu presvedčil a vzali ma so sebou," žmurkol na mňa a potľapkal po pleci vedľa sediaceho Aarona.
Aaron sa iba usmial a poznamenal: "Keď on mal taký milý pohľad a úsmev!"
Rozosmiali sme sa a Dan ho buchol po chrbte. "Ty nevďačník!" smial sa.
"Prepáč," ospravedlnil sa mu Aaron pomedzi smiech.
Dan sa iba usmial a znova sa začal rozprávať o svojom živote: "Keďže som už ovládal aj napriek Eruntasovmu vyhrážaniu svetlo, určite by som Edrafom v boji pomohol. A tak som sa rozhodol žiť v edrafskom spoločenstve a bojovať proti človeku, s ktorým som strávil niekoľko rokov svojho života a poznám ho veľmi dobre. Teraz som na čele najlepších bojovníkov Edrafov a zároveň bojujem o miesto vodcu tejto skupiny s tým idiotom Mattom," prevrátil očami.
"Váu," nič iné sa zo mňa nedostalo.
Dan sa zasmial a odpovedal na moju reakciu: "Neviem, čo je na tom ´váu´, ale je to určite hrozný príbeh, ktorý už nikdy nikomu nepoviem," pokrútil nad tým Dan hlavou a ešte dlho na mňa hľadel, keďže som ešte stále bola v miernom šoku.
Po dlhšej chvíli som sa ozvala: "To, čo si prežil, ti teda nezávidím. No to ´váu´ patrilo tvojej vytrvalosti," pochvalne som kývla hlavou. "Si neuveriteľne silný človek, Dan. Obdivujem ťa," usmiala som sa a pozrela mu do hnedých očí.
"Ďakujem," poďakoval mi za moje úprimné slová a dodal posledné slová, ktorými tým pádom uzavrel túto kapitolu svojho života: "Vždy som mal rád toto spoločenstvo, a tak to aj zostane. Už nikdy nechcem zažiť to, čo sa dialo u Satreov. V živote sa tam nevrátim. A Eruntas... Je to iba človek. Až na to, že je nesmrteľný. Nemôžeme ho zabiť a dokonca ani nestarne! Nikdy si to nezaslúžil! Tá podlosť a bolesť, ktorú spôsobuje, musí byť potrestaná! Postarám sa o to, aby zhnil v pekle! Hoc by som mal položiť aj svoj život, tak nech!"
Pocítila som neskutočný hnev, ktorý v ňom vrel.
"Dan?" upozornila som na seba, aby sa mi pozrel do očí. Stalo sa. "Si človek, ktorý ma moju veľkú poklonu a vďaku. Robíš pre nás veľa, si najudatnejší bojovník a bojuješ čisto. Myslím, že takýto bojovník sa len tak nevidí, mám pravdu?" spýtala som sa ostatných. Všetci súhlasne prikyvovali. "Všetci vieme, čo Eruntas spôsobuje, čo všetko sa pod jeho velením deje. Nikto s tým nie je spokojný, nikto ho nechce nechať vyhrať. A preto, my tvoji verní priatelia, ťa nenecháme bojovať samého," pozrela som mu do očí a snažila sa do týchto posledných viet vložiť všetko: "Spoľahni sa na nás. Vždy ti budeme stáť po boku, na to pamätaj."
Dan sa postavil a podišiel ku mne. "Sarah, ďakujem. Naozaj ďakujem," usmial sa a objal ma. Všetci sa usmievali a súhlasne kývali hlavami.
"Sarah má pravdu, dodržíme to, čo sme si všetci sľúbili. Toto peklo sa musí skončiť!" povedal bojovne Aaron a postavil sa k nám. Potľapkal Dana po pleci a ten ho z toľkého rozrušenia tiež objal. Všetci sme sa zasmiali, keď Aaron nahodil prekvapený výraz, no vzápätí sa usmial a obidvaja sa potľapkali po chrbtoch.
"Vďaka. Naozaj vám patrí veľká vďaka. Toto ma poháňa vpred," usmial sa Dan a sadol si na svoje miesto.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 19. srpna 2012 v 13:37 | Reagovat

Danov príbeh bol smutný ale tak aspoň pozná Eruntasa :) Pekne som dobehla všetky časti a teším sa na pokračovanie ;-)

2 Rose | Web | 20. srpna 2012 v 8:25 | Reagovat

Ach, chudák Dan :-(  Aj ten si toho prežil dosť. Ten koniec bol krásny, až sa mi tisli do očí slzy.
Ďakujem za časť :-)

3 Lina | Web | 27. srpna 2012 v 8:54 | Reagovat

konečne som sa dostala k prečítaniu zvyšných častí, lebo som s  tým "úžasným" pripojením na dovolenke nestíhala :D
myslím, že Dan bude užitočný pri boji so Satreami, lebo ich pozná lepšie.. a ten jeho príbeh bol pekný, taký smutný a zaujímavý... opäť vieme niečo viac ;)

4 NeFeReT | Web | 12. října 2012 v 10:31 | Reagovat

pekná kapitola, páčilo sa  mi ako si prerozprávala ten Danov príbeh

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama