DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Září 2012

Život so živlom - 8. kapitola - Narodeninové prekvapenie - 1.časť

25. září 2012 v 22:47 | Teryii |  Život so živlom
"Jasné, Sarah. Uvidíme sa! Ahoj," zaznel mi v telefóne Jessicin hlas.
"Ahoj," odzdravila som a zložila.
Hodila som mobil na posteľ a usmiala sa.

Ďalší skvelý projekt! Časopis Abdon! :)

19. září 2012 v 22:36 | Teryii |  News
Ahojte, miláčikovia!
Ako sa máte?
Mne život ubieha dosť rýchlo popri škole, no snažím sa ho žiť naplno ;) A tak to aj vyzerá... Už som dostala 1 aj 5! Hádajte, čo z čoho! :D Pravdaže je tá 5 z matiky ;) A 1 z angliny... Aká som? Úžasná, ja viem :D Krásny začiatok nového školského roka :) A samozrejme, nič nestíham! Ani písať, ani čítať, ani odpisovať, ani prdnúť si s prepáčením nemôžem... Je to všetko na hovienko! :D Ešteže mám moje zlatko jediné, ktoré tak ľúbim :*
No ale, k veci :D
Cez Dana (však vy viete, o kom hovorím :D) som sa dostala k jednému časopisu, ktorý ma vskutku zaujal :) Je to časopis Abdon, ktorý sa pravidelne mesačne vydáva a je to vlastne taký elektronický časák, pretože nevychádza nikde inde, len na webe :) To znamená, že je to robené v PDF a nájdete to na internetovej stránke nižšie uvedenej :D
Nedávno vyšla 1.časť, kde sú nejaké poviedky, rozhovor a pod. :) Neskôr samozrejme pribudnú aj ďalšie veci ako fotky, ilustrácie, ...
Keby ste mali veľmi veľký záujem a hlavne vás to očarilo tak ako mňa, pozrite sa na túto stránku: http://casopis-abdon.webnode.sk/
Naozaj sa odporúčam do toho zapojiť, pretože čím viac ľudí, tým viac názorov a jednoducho viac ľudí o vás bude vedieť :) Mňa to zaujalo, keďže možno budem chcieť študovať žurnalistiku alebo niečo podobné, no to ešte nie je isté :) V každom prípade, zíde sa nejaká tá reklama, nie? ;) :D
Tak hádam sa vám to bude páčiť tak ako mne :)
Vaša Teryii

Cez prekážky je to ťažšie - 5.časť

15. září 2012 v 11:11 | Teryii

Kaviareň na Lorneyho ulici. Moja obľúbená. Sedel som sám, popíjal kávu a pozeral sa von oknom na všetkých tých uponáhľaných ľudí, ktorí sa snažia prežiť. Život je ťažká výzva, no treba ho prežiť čo najlepšie. Ja žijem hľadaním, zaoberám sa vecami, ktoré sa niekedy vymykajú spod medze reality. No baví ma to a nechcem to zmeniť...
Z víru myšlienok ma vytrhol zvoniaci telefón. Na displeji som zazrel meno môjho pracovného partnera.
"Ahoj. Deje sa niečo?" spýtal som sa ho, keď som zdvihol hovor.
"Odsúdili ju," oznámil mi zostra.
"Na koľko?" zaznela moja krátka otázka.
"Dvadsať rokov," zaznela jeho krátka odpoveď.
"Och," vzdychol som si a spýtal sa: "Je ešte niečo, čo mi chceš oznámiť?"
"Nie," odpovedal a vzápätí dodal: "No niečo by sa predsa našlo. Mám pre teba nový prípad. Som pri nemocnici. Vražda lekárky."
"Fajn, o chvíľu som tam," odvetil som a zložil.
Život je niekedy krutý, to každý vie. Kristen si to svojím spôsobom zaslúžila. Jej život práve skončil. Nemá budúcnosť. Dvadsať rokov je dlhá doba. Hádam to postačí na to, aby pochopila, o čom život vlastne je. Netreba sa báť výzvy, ktorá príde. Ja som sa nebál a neľutujem to. Mám rád svoj život a prácu. Síce nemám spriaznenú dušu, s ktorou by som sa o svoje krásne pocity vedel podeliť, no teraz si ich vychutnávam sám. Raz sa niekto taký určite nájde. A keby nie, mám Derecka.
Pousmial som sa a nechal drobné za kávu na stole. Hodil som očkom po novej čašníčke, ktorá nahradila Christinu a usmial sa na ňu. Jej modré oči sa zapozerali do mojich a na jej perách sa taktiež objavil úsmev. Dobrý pocit, ktorý som pocítil, ma prekvapil, no zároveň príjemne zahrial. Postavil som sa, obliekol si koženku a vykročil k dverám s odhodlaním vyriešiť ďalší prípad. Parfum ženy, s ktorou som tu strávil každé ráno, už necítim. A už nikdy cítiť nebudem...

KONIEC

Cez prekážky je to ťažšie - 4.časť

15. září 2012 v 11:10 | Teryii

"Samantha zistila, že tá zavraždená úradníčka pracovala v banke tu neďaleko. Mimochodom, včera večer ju vykradli," rozpovedal sa Dereck.
"Áno, viem o tom. Kamarátka mi to spomínala," odvetil som a spomenul si na dnešné ráno.
"Lúpežník musel veľmi dobre poznať toto prostredie, pretože si to namieril priamo k sejfom s peniazmi a kódy ani alarm mu nerobili problém. Pravdepodobne je to nejaký ich zamestnanec. No zaujímavosť je, že ho v banke zamestnali iba nedávno. A to na miesto našej obete, ktorú zavraždili spolu s tou spisovateľkou. A mimochodom, na jej tele a v byte sme našli odtlačky. A hádaj, komu patrili!"
"To naozaj netuším," ozval som sa.
"Christine Franerovej. Ona je vrahom bankovej úradníčky. Lenže zvláštne je, že Christina nemala žiadny motív na to, aby túto ženu zabila. Načo ju zavraždila? Veď pracovala ako čašníčka, mala prácu!" čudoval sa Dereck.

Cez prekážky je to ťažšie - 3.časť

15. září 2012 v 11:08 | Teryii

Kráčal som po schodoch na tretie poschodie budovy v centre. Šéf mi zavolal kvôli ďalšej vražde, ktorá sa udiala iba pred pár hodinami. Včera bol pokoj, no dnes to znova vypuklo. Je mi z tohto všetkého tak čudne. Som unavený a tento prípad sa mi znechucuje čím ďalej, tým viac. Vtom mi zazvonil telefón. Na displeji svietilo meno našej kolegyne.
"Alex?" ozval sa mi Samanthin zvonivý hlas v telefóne.
"Áno?"
"Konečne sme prišli na to, kto je vrahom prvej obete. Aj meno obete je už známe. Obeť sa volá Hannah Lantonová a pracovala ako šéfka vo vychytenej reštaurácii. Bola zavraždená Christinou Franerovou, ktorá pracuje ako čašníčka v kaviarni na Lorneyho ulici."
"Čože? To myslíš vážne?" zastavil som sa v polovici cesty a neveril som vlastným ušiam.
"Áno, prečo?" spýtala sa, no nečakala na moju odpoveď a pokračovala: "Christina je cudzinka. Prisťahovala sa tu iba pred rokom a pol."
Ešte stále som bol v šoku.
"Myslím, že by sme mali zasiahnuť čím skôr. Vrah je známy, treba ho dostať," naznačila mi, čo by som mal robiť, no ja som mlčal.
"Alex, počúvaš ma?" spýtala sa po pár sekundách, ktorých uplynutie som si ani neuvedomil.
"Prepáč, áno. Len som prekvapený. To dievča, ktoré vraždilo, poznám."
"Naozaj?" ozvala sa prekvapene. "Tak to je teda dobrá náhoda."
Znova som vykročil po schodoch a ocitol som sa na treťom poschodí. Uvidel som otvorené dvere, ktoré boli iba pár krokov od schodov. Medzitým mi Samantha rozprávala o vražde nejaké podrobnosti. Aj o motíve. Myslí si, že ju obeť odmietla zamestnať a ona sa jej takto pomstila.
"Je to možné," povedal som jej do telefónu a vykročil k dverám.
"Podľa mňa to určite bolo takto," snažila sa ma presvedčiť, no potom rýchlo zmenila tému: "Mám teda niekoho do tej kaviarne poslať? Máme vraha, Alex! Musíme ju zatknúť!"
Vošiel som do bytu. Uvidel som tam Derecka, ktorý mi kývol hlavou na pozdrav a pár ostatných kolegov, ktorí fotili a prehľadávali miesto činu. Podišiel som k mŕtvole, ktorá ležala uprostred izby a stuhol som. Nemohol som uveriť vlastným očiam.
"Samantha, myslím, že to nebude potrebné," ozval som sa odrazu.

Cez prekážky je to ťažšie - 2.časť

15. září 2012 v 11:07 | Teryii
Dočerta! Pomyslel som si, keď som otvoril oči a zahliadol hodinky. Svietilo na nich číslo štrnásť, dvojbodka a desiatka. Spal som asi päť hodín. No ako náhle som zdvihol hlavu, znova som si musel zahrešiť. Krk som mal strašne stuhnutý a pobolieval ma. Pomaly som sa snažil postaviť. Trochu sa mi zatočila hlava, no po pár sekundách som už stál pevne na nohách a snažil sa dostať k telefónu, ktorý ležal na kuchynskej linke po tom, čo som ho tam ráno pri vyberaní piva položil. Hneď, ako sa mi na ňom rozsvietil displej, ma zamrazilo. Päť neprijatých hovorov a dve správy. Super! Prebehlo mi hlavou a rýchlo som skontroloval správy.
Alex, okamžite príď na Mahonyho ulicu! Potrebujeme ťa tu. Ďalšie vraždy. Dereck
Pozrel som sa na čas prijatia. Prišla mi o dvanástej. Otvoril som ďalšiu.
Kde si, dopekla? Šéf ťa zabije! A potom mňa! Švihni si! Čakám ťa tu už hodinu! Dereck
Túto mi poslal o jednej. Samozrejme, že aj tie neprijaté hovory boli od neho. Jeden som mal dokonca od šéfa. Tak toto bude prúser! No aspoňže sa to stalo tu poblíž, pomyslel som si a rýchlo si obliekol koženku. Je to zvláštne. Prečo napísal ´ďalšie vraždy´? Hádam sa ich stalo viacero naraz? Čudoval som sa. Medzitým som zamkol a vykročil po chodníku k autu.
"Dobrý deň, pán sused!" ozvalo sa predo mnou.


Cez prekážky je to ťažšie - 1.časť

15. září 2012 v 11:04 | Teryii

Táto poviedka obsahuje vymyslené názvy ulíc a aj mien. Nič sa nestalo v skutočnosti.
Poviedku som písala do zborníku, ktorý vymyslela BaraCornellia.
Poviedka bude musieť byť rozdelená na viacero častí, pretože je veľmi dlhá a do jedného článku sa nezmestí.

"Takže si naozajstný detektív?" opýtala sa ma s prekvapením v hlase.
Prikývol som.
"Vždy som túto prácu obdivovala," usmiala sa a odpila si z espressa, ktoré jej pred chvíľou doniesli.
"Ja tiež, no nie je to také ľahké, ako si každý myslí," vysvetlil som jej.
Súhlasne pokývala hlavou a snažila sa ochladiť si kávu pravidelným fúkaním po jej hladine.
Pozeral som sa na jej tvár. Každý si ako prvé všimne ostré črty, ktoré jej dodávali ženskosť. No keď som sa zapozeral bližšie, zbadal som maličké pehy, ktoré vytvárali jej zeleným očiam šibalský nádych. Pehy nebolo poriadne vidieť, pretože ako každá žena mala na tvári veľa mejkapu. Asi sa za nich hanbí, pomyslel som si. Vlasy mala zviazané do úhľadného vrkoča, ich tmavohnedá farba zvýrazňovala farbu očí. Maličký nos a plné pery vytvárali zvláštny kontrast, no všetko k sebe dokonalo pasovalo.
"Prečo sa na mňa tak pozeráš?" usmiala sa neisto. "Niečo je zle?" spýtala sa síce nepriamo, no ja som presne vedel, na čo myslela.
"Nie, nie. Vôbec. Pristane ti to," usmial som sa a čakal na jej reakciu.
Keby nemala na tvári mejkap, videl by som červené líčka, ktoré by sa zaliali rumencom. Vedel som, že som jej polichotil. Asi sa často nestretáva s takýmito pochvalami. Tak ako mi to raz povedala ona sama: Mužov nemá veľmi v obľube. Smial som sa tomu, keďže sa so mnou stretávala skoro každý deň, v tej istej kaviarni a v rovnakom čase.
Stretli sme sa tu v osudný deň, keďže som mal vážny prípad a v tejto kaviarni som si vždy vedel od práce oddýchnuť. Potreboval som si zresetovať hlavu, tak som sa sem vybral na rannú kávu. Prisadla si ku mne, že vraj či som v poriadku. Asi to vtedy bolo na mne dosť vidieť. Bol som mimo, pretože ten prípad mi fakt vŕtal v hlave a nevedel som sa z toho vymotať. Naozaj mi pomohla. Ani nevedela ako.


School? Really? Are you kidding me? ^__^

6. září 2012 v 19:13 | Teryii |  News
Ahojte záškoláci!
Ako sa mi máte? Ja sa mám celkom fajn, až na to, že začala škola Tešíte sa? wi1xzp.gif Ja neskutočne
Vyzerám asi takto :
To sedí, pretože takýto dance môžem robiť iba ja a som krava !968! Ale nie, iba to prvé http://img.libimseti.cz/s/%21465%21.gif LOL... Verím si 43447.gif image by Salisko
Dobre, dosť o mne, prejdime na krajšiu tému... ŠKOLA!
Gymnázium je ťažké ako sviňa (nieže by som vás chcela od neho odhovoriť, je to super vec), ale viete...očakáva sa od vás viac ako na základnej, to je hádam jasné Som už v druhom ročníku, čo je možno menšie pozitívum, no to je hneď zatlačené do zeme negatívom, ktoré sa nazýva: Ťažké učivo, ktoré stojí za hovno 90.gif image by Salisko (Prepáčte za blbý výraz, ale inak sa to nedá povedať )
(Som trápna s tými smajlíkmi, ja viem, ale mňa to tak baví! A je to zlaté! )
Hovorí sa, že 2.ročník je najťažší, a trošku sa to už začína prejavovať... Pribudli nové predmety, pomenili sa učiteľky, mám viac hodín a učivo, ktoré nás ešte len čaká, nás straší už teraz Je toto normálne?
No teším sa na srandu v škole, spolužiakov, na suprové učiteľky, milých učiteľov, výlety a veľa ďalších vecí th39.gif
Hádam to nebude až také hrozné, ako predpokladáme (Náhodou, je to celkom fajn... Dva mesiace nám bude chýbať dejepisárka a pár týždňov telocvikárka a zároveň aj naša zemepisárka )
No a so školou je samozrejme spojené aj hrozné učenie a povinnosti fuck.gif image by Salisko
Takže nebudem veľmi často na blogu, no posnažím sa napísať nejaké časti poviedky, aby to tu nestálo alebo nejaké články, ako sa mi darí
Myslím, že keď to budete čítať, tak budete vyzerať takto: !811!
No tak ozvem sa vám, keď bude niečo nové a budem mať čas kuk kuk
Ďakujeem
Vaša Teryii