DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 8. kapitola - Narodeninové prekvapenie - 1.časť

25. září 2012 v 22:47 | Teryii |  Život so živlom
"Jasné, Sarah. Uvidíme sa! Ahoj," zaznel mi v telefóne Jessicin hlas.
"Ahoj," odzdravila som a zložila.
Hodila som mobil na posteľ a usmiala sa.


Na dnešný večer sa teším, pomyslela som si v duchu, vyzliekla si všetko oblečenie, vzala si do ruky uterák a zabalila sa do neho. Pomaly som bosá vyšla z chatky. Vonku nikto nebol, všetci sa niekam vyparili. Dokonca aj Aaron. Neviem, kam išli, no teraz ma to nezaujíma. Musím sa pripraviť na večer. Dohodla som sa s Jess aj s Nicole na ôsmu v menšom klube tu v mestečku, ktorý sa nachádza pri našej škole. Vybrala som si už aj oblečenie, čo je na mňa príliš nezvyčajné. Väčšinou stojím pri skrini aj niekoľko desiatok minút, kým si niečo vyberiem. Tentoraz to bolo rýchle. Vyhrali to čierne obopnuté šaty, ktoré mi siahali do polovice stehien a nemali ramienka. Vždy som ich rada nosila. Zvolila som k tomu pekné strieborno-čierne šperky a čierne lodičky. Milujem takéto večierky, rada sa bavím a samozrejme, štýlový výzor k tomu patrí tiež. Chcem sa Aaronovi páčiť. Ešte ma takto vyfintenú nevidel.

K časti dole odporúčam:
Pousmiala som sa. Pomaly som schádzala dole schodmi a snažila sa nespadnúť. Mala som na sebe len osušku, nemohla som riskovať. Zišla som z posledného schodu a pocítila jemné šteklenie na chodidlách. Tráva bola obsypaná malými kvapôčkami rosy, ktorá podvečer padla na chladnú zem. Táto noc však bola teplejšia ako predošlé. Mám rada takéto večery. Kráčala som po zelenom koberci až k menšiemu jazierku neďaleko chatky. Cez stromy v diaľke presvitalo zapadajúce slnko a zafarbovalo listy stromov do oranžova. Okolie jazierka bolo obsypané bielymi kvietkami a na hladine sa odrážali svetelné lúče. Voda bola taká priehľadne čistá, že som videla kamienky na jej dne a okrajoch. Zhodila som zo seba uterák a vošla do vody. Bola osviežujúca, no zároveň príjemná. Ponorila som sa. Pocítila som znova sviežosť na tvári, no po pár sekundách to prešlo. Keď som sa vynorila, zbadala som niečí obrys medzi stromami. Pretrela som si oči, aby som lepšie zaostrila, no nikto tam už nestál.
Zvláštne, pomyslela som si a ponorila sa do vody po krk. Vychutnávala som si každú sekundu. Takéto večerné kúpanie v jazierku mi vždy vedelo zdvihnúť náladu. Počúvala som šum lesa, cítila jeho vôňu, relaxovala som. Je to na nezaplatenie.
Odrazu som začula kohosi myšlienku. Je taká nádherná. Naozaj som to ja, kto má také krásne dievča?
Prekvapene som zdvihla obočie a obzerala sa okolo seba. Komu patrila tá myšlienka?
Vtom som zbadala neďaleko stáť Aarona. Usmiala som sa a nahlas povedala: "Zlatko, zabudol si, že počujem tvoje myšlienky."
Aaron sa najprv strhol, pretože nečakal, že ho tak skoro objavím, no potom sa rozosmial.
"Máš pravdu. Mal som si dávať väčší pozor. No neviem ti odolať, láska," usmial sa a podišiel bližšie k jazierku.

K časti dole odporúčam:
Potmehúdsky som sa usmiala a oprela si hlavu o breh jazierka. Zavrela som oči a rozmýšľala o jeho slovách. Je toto naozaj realita? Alebo je to len sen? Takéto slová som vždy túžila počúvať. Hlavne od mojej milovanej osoby. A ňou je ON. Môj Aaron... Zaslúžim som si toľko lásky, koľko mi jej on prináša?
"Áno," odpovedal mi na moju myšlienku môj vyvolený. Otvorila som oči a uvidela jeho túžobný pohľad, ktorým ma priam hltal. Ani som si nevšimla, kedy sem vošiel. No urobil to rýchlo.
"Ako to, že mi ťa osud priviedol? Takúto milujúcu osobu, ktorá ma bude vždy ochraňovať a milovať?" usmiala som sa a vtisla mu bozk na pery.
"To by som sa mal osudu spýtať ja," žmurkol na mňa a usmial sa: "Milujem ťa."
"Aj ja teba," odvetila som a vtom som pocítila jeho ruky na mojich bokoch.
Nepocítila som žiadne zábrany. Nemám strach, že sa mu moje telo nepáči. Jeho láskou mi dokazoval iba to, že som pre neho naozaj tá najkrajšia a najvzácnejšia osoba, ktorú má. Tá nervozita, ktorú som v kútiku duše očakávala, pominula. Chcela som, aby sa ma dotýkal. Priam som po tom bažila. Pritisla som sa k nemu. Začali sme sa vášnivo bozkávať a on si moje telo dôkladne vychutnával.
"Si neuveriteľne sexi, vieš o tom?" potmehúdsky sa usmial a v jeho očiach som uvidela šibalské plamienky.
"Aj ty," prešla som mu prstom po perách a potom mu do nich mierne zahryzla.
"Láska, tak neskutočne ťa chcem! Celú ťa zjem!" vtisol mi vášnivý bozk na krk a následne mi začal hrýzť ušný lalôčik.
Smiala som sa, hladila ho po vlasoch a vychutnávala si jeho pery všade. Jeho ruky sa hrali s mojimi bradavkami a môj vzdych sa ozval pomedzi naše bozky. Aaron sa iba túžobne usmial a pokračoval. Vedel, že to je to, po čom som dlho túžila. Nikdy sme si neboli bližšie ako teraz. Vášnivé bozky sa stupňovali. Hra jazykov, blúdiace ruky, ktoré zašli všade, potmehúdske úsmevy... To všetko sa udialo za tú chvíľu, čo sme strávili v jazierku. Moje srdce sa zaplnilo šťastím, telo vzrušením, myseľ bola plná iba JEHO.
Vtom sa však Aaron odo mňa odtiahol a zahanbene sa obzrel smerom k cestičke, ktorá viedla k našim neďalekým chatkám.
"Dan? Čo sa deje? Ja..." zakoktal sa Aaron.
"Večera je na stole," oznámil nám a so šibalským úsmevom odišiel.
"Bože! Tak toto bolo..." nedohovorila som, pretože som sa začala smiať.
A Aaron so mnou. No vzápätí sa usmial a povedal: "Mali by sme ísť, vychladne nám to."
"Tak fajn," usmiala som sa.
"No nabudúce pokračujeme," zdvihol obočie, potmehúdsky sa usmial a vtisol mi na pery bozk. "Ešte som ťa celú nezjedol," žmurkol na mňa.
Zasmiala som sa a taktiež ho pobozkala: "To je ale škoda!"
"To teda je," usmial sa a vyšiel z jazierka. "Bude ti prekážať, ak si na chvíľu požičiam tvoju osušku?"
"Nie," odvetila som, no rýchlo som vyliezla z jazierka a vopchala sa ku nemu pod uterák.
"Ďakujem," zaznelo z jeho úst.
"Za čo?"
"Za to, že si," odvetil úprimne a pobozkal ma.
"To ja ďakujem," usmiala som sa a dodala: "Tak poď, lebo Dan nás ešte zbije. Nemôžeme si jeho večeru nechať ujsť," žmurkla som na neho a podala som mu veci. "Ja som prišla iba s osuškou, takže bohužiaľ sa musím ísť ešte prezliecť."
"Och, tak toto bude ešte nadlho," zasmial sa a ja som ho provokatívne buchla do ramena.
"Ty vtipkár!"
"Aj ja ťa ľúbim," znova sa zasmial a obalil ma osuškou. "Poďme, nech neprechladneš."
"Už ti nie je prednejšia večera?" pozrela som na neho s tlmeným smiechom.
"Láska, ty si ale!" pokrútil hlavou, no vzápätí sme sa rozosmiali a vykročili po cestičke späť k chatkám. Čaká nás super večera a v našich mysliach a dušiach sa rozľahol úžasný pocit. Znovu sme sa viac zblížili. A cítim, že toto puto nám vydrží ešte dlho...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 26. září 2012 v 19:08 | Reagovat

Jej aká krásna kapitola :) Taká romantická len to vyrusšil trochu Dan :) Som zvedavá čo sa stane v klube :)

2 Rose | Web | 26. září 2012 v 21:02 | Reagovat

OU! OU! ???  Tak toto bola totálna super romantická časť s miernym erotikuš nádychom... čo na to dodať... I like it. :D  Opäť si ma prekvapila, toto som vážne nečakala. No len rýchlo, rýchlo pokračko :D

3 Lina | Web | 27. září 2012 v 7:20 | Reagovat

jéj :D to bolo také super romantické a aj vtipné, ako ich tam vyrušil Dan :D strašne zlaté to bolo :3

4 AA ♥ | E-mail | Web | 27. září 2012 v 18:33 | Reagovat

Ehm...páči sa mi to :D a diks za všetky komentáre čo píšeš :) teraz som na blog dlho nedošla takže som si ich všetky našla asi minulý týždeň :) si strašne super :D fakt akože hyper super :D  ak mi napíšeš na blog svoj fb rada s tebou popíšem :P hocikedy...

5 sherylinlee | E-mail | Web | 30. září 2012 v 17:59 | Reagovat

Prečo si pozastavila? Niet času? :)

6 Teryii | 2. října 2012 v 14:24 | Reagovat

[5]: No to je pravda :-) Škola, škola, učenie, spanie, škola, trochu voľného času, upratovanie, atď .. :D
Však to poznáte ;-)
Prepáčte, ale inak sa to nedalo :-)

7 NeFeReT | Web | 12. října 2012 v 11:48 | Reagovat

hmm zaujímavá kapitola, dúfam, že si čoskoro nájdeš čas na ďaľšiu kapitolu

8 NeFeReT | Web | 12. prosince 2012 v 21:04 | Reagovat

Kedy bude pokračovanie? neviem sa dočkať. :D

9 Teryii | 13. prosince 2012 v 20:55 | Reagovat

[8]: Vieš čo, neviem... Nejako som sa zastavila.. Ale pokúsim sa ho pridať čo najskôr :-) Vďaka za povzbudzujúci komentár :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama