DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Zem gigantov - 1.časť

14. října 2012 v 18:02 | Teryii
K poviedke odporúčam stále dookola púšťať:

"Naozaj si myslíš, že je to vonku bezpečné?"
"Grace, sme tu už viac ako päť rokov. Zásoby nám pomaly dochádzajú. Nemôžeme tu už dlhšie zostať."
"Ale čo urobíme, keď tam nebude prostredie vhodné pre človeka? Čo ak sa nám nepodarí vrátiť späť, keby sa niečo stalo, Jack?"
Jack sa zapozeral do očí svojej spoločníčky a vzdychol si. "Musíme to vyskúšať, Grace. Nemôžeme tu zostať do konca života. Aj tak by sme tu dlho neprežili. Smrť nám už dýcha na chrbát."
Grace sa posadila na provizórnu stoličku z dreva a zložila si tvár do dlaní. Nechcela, aby sa im niečo stalo. Nechcela zažiť to, čo prežili pred piatimi rokmi. Táto hrozná spomienka jej zostane v pamäti navždy. A nechcela k nej pridať ďalšiu.
"Bojím sa," ozvala sa po dlhšej chvíľke.
"Strach je to, čo prežívame obaja už päť rokov, zlatko," čupol si k nej a pohladil ju po líci.


Grace sa mu pozrela do očí a mlčala. Jack mal pravdu. Posledných päť rokov bolo veľmi ťažké prežiť. Zásoby jedla a kyslíku sa míňali. Semienka a rastliny, ktoré doniesli z povrchu Zeme, museli rýchlo zasadiť a zabezpečiť im náhradné svetlo. To bolo veľmi zložité vyrobiť. No mysleli na všetko. Vedeli, čo sa na Zemi bude diať, vedeli, že sa to stane. Boli pripravení. Neónové svetlá, ktoré so sebou do podzemného úkrytu doniesli, namontovali v miestnosti so semienkami a rastlinami. Energia, ktorú potrebovali na to, aby im svetlá svietili, pochádzala z podzemných vôd. Jednoduchý vynález, podobný mlynskému kolesu, im prinášal energiu a zároveň pitnú vodu. Celá miestnosť zaplnená týmito vynálezmi im pomáhala prežiť. To najhlavnejšie, teda kyslík a voda, bolo zabezpečené. Stačilo si iba vystačiť so zásobami jedla a čakať, čo sa bude diať. Všetko to, čo za pár rokov príprav stihli, im však nevystačí navždy. Všetky veci, ktoré priniesli z povrchu Zeme do svojho úkrytu pod ich domom, im pomaly dochádzali alebo sa ničili. Grace tušila, že táto chvíľa raz nastať musela. Vonkajší svet na nich čaká s otvorenou náručou. No jej sa nejako do tejto náruče vrhnúť nechcelo.
"To, čo sme dokázali, bol iba začiatok. Teraz začína to, na čo sme sa tak dlho pripravovali. Tam vonku to možno bude hroznejšie, než budeme čakať, no vedz, že my dvaja to dokážeme. Dokážeme prežiť. Dokážeme sa postaviť tomu, čo nám skríži cestu. Pretože sa ochránime a navzájom si pomôžeme. My dvaja sme možno jediní, čo prinavrátia tomuto zničenému svetu naspäť to, čo vlastnil. Život, Grace. Život..."
Grace s úžasom pozerala do odhodlaných očí svojho druha a z jej srdca konečne spadol obrovský kameň. Vie, že to spolu dokážu. Oni prežijú. Musia.
"Poďme na to," odhodlane sa postavila a napravila si svoju špeciálnu koženú súpravu, ktorá jej poskytovala teplo, ochranu a odolnosť. Skontrolovala si opasok s dýkou, zbraňou a liekmi. Pri pohľade na ich výbavu sa jej pred očami vždy vynáralo to, ako to tu všetko nosili, ako na tom niekoľko rokov tvrdo pracovali, ako sa snažili dosiahnuť to, aby prežili. Dokázali to. No teraz ich čaká tá najväčšia skúška. Vedela to, a preto neverila, že môžu zostať na povrchu nažive. No pri Jackových slovách prišla na to, že v dvojici je to oveľa ľahšie. Nevedela by si predstaviť postaviť sa tejto výzve sama.
"Grace, aj keby som mal prísť o existenciu na tomto svete, ochránim ťa. To si zapamätaj," podišiel k nej Jack a vtisol jej bozk na pery.
"Nenechám ťa odísť, Jack. Navzájom si pomôžeme, dobre?" usmiala sa na neho a on jej taktiež opätoval úsmev.
"Máš všetko to, čo si chcela vziať so sebou?" spýtal sa jej hnedovlasý muž a nazrel do tašky položenej na stole.
"Myslím, že áno," prikývla. No vzápätí rýchlo dodala: "Och, počkaj. Ešte jedna vec."
Rozbehla sa do ich laboratória a doniesla z neho mapu. Mapu toho sveta, ktorý už neexistoval. Nastala nová éra Zeme. Lepšia. Takto to osud zariadil. Takto to raz muselo skončiť.
Jack zbalil mapu do ruksaku, kde sa nachádzali fľaše vody, jedlo, zbrane, lieky a zopár potrebných vecí. Nevedeli, či bude na povrchu kyslík, no na to boli pripravení. Ich špeciálne kyslíkové helmy, na ktorých pracovali ešte pred zničením Zeme, im mali zabezpečiť zásoby blahodarného plynu potrebného k prežitiu. Slúžili aj na potápanie, boli odolné voči mrazu, teplu, streľbe... Jednoducho mysleli na všetko. Ak by sa niečo stalo, môžu sa vrátiť do úkrytu a doplniť si zásoby. To bol ich plán.
"Naozaj nám bude tá mapa potrebná?" spýtal sa Jack, keď zatváral ruksak.
Grace prikývla a odpovedala: "Aj keď už Zem nemá takú podobu, ako mala, myslím, že sa nám bude pomocou nej lepšie orientovať. Aspoň zistíme, čo zostalo z pôvodnej Zeme."
"Máš pravdu," súhlasil Jack.
Nastalo nepríjemné ticho. To ticho, ktoré sa tu rozliehalo už 5 rokov. No teraz sa to zmení. V ovzduší bolo cítiť napätie. Patrilo im dvom. Nevedeli, čo ich tam čaká, no to, čo im bolo súdené, musia splniť. Musia prežiť.
Jack vzal ruksak, na ktorom taktiež pracoval pár mesiacov a urobil ho nepremokavým, Grace ich helmy a vykročili k dverám, za ktorými sa nachádzali schody. Neboli ďaleko od povrchu, no nebolo vidieť koniec tohto schodiska. To v nich vzbudzovalo ešte väčšiu nervozitu. Vedeli, že na jeho konci sa nachádzajú dvere von, dvere do sveta, ktorý je pre nich spolovice neznámy. No nemali na výber.
Jack sa zapozeral do očí svojej družky a všimol si ten strach, ktorý ju celú ovládol. Nechcel, aby sa takto bála, ale nemohol to ovplyvniť. Aj jeho nepríjemné pocity ním lomcovali, no snažil sa to nedávať najavo. Musel byť silný. Aspoň kvôli nej.
Stlačil tlačidlo na otvorenie dverí. Cesta von bola o niečo bližšie. Počuli svoj prerývaný dych, v ušiach cítili tlak bijúceho srdca, v hlave sa im vírili neusporiadané myšlienky. Odhodlane, no zároveň vystrašene sa na seba pozreli a vykročili po železných schodoch, ktoré vydávali kvôli ich krokom nepríjemné hlasné zvuky. Dvere za nimi sa zavreli. Chytili sa za ruky a kráčali až k ďalším železným dverám, ktoré boli tie najlepšie, aké vyvinuli. Mali ich ochrániť pred teplom, vodou, ohňom a zimou. Možno aj pred prípadnými nepriateľmi. No boli si priam istí, že tam hore nikto neprežil.
Za niekoľko minút sa dostali až hore. Pozerali sa na obrovské a odolné dvere pred nimi a nevedeli si predstaviť svet za nimi. Čo ich tam čaká? Na čo narazia? Bude svet po apokalypse obývateľný? Na tieto otázky neexistuje odpoveď. No jedna by sa našla. Ukáže sa im, až keď otvoria železné dvere, ktoré ich delia od pravdy.
"Pripravená?" spýtal sa Jack svojej družky, ktorá pre neho znamenala všetko.
Prikývla.
Jack sa zhlboka nadýchol a vykročil k dverám. Už-už išiel stlačiť tlačidlo, keď sa odrazu Grace ozvala: "Jack?"
"Áno?" otočil sa na ňu so strachom v očiach.
"Milujem ťa."
Jack k nej podišiel a vtisol jej bozk. "Aj ja teba, Grace. A pamätaj si. Nikdy ťa neopustím."
"Ani ja teba," povedala a objala ho.
"Nastala tá chvíľa, Grace. Po piatich rokoch nastalo to, na čo sme tak dlho čakali. Si si naozaj istá, že si pripravená na to, čo nás tam vonku čaká?" spýtal sa jej ešte.
"Áno," odhodlane odvetila a pristúpila k mužovi, ktorého nechcela stratiť. "Otvor tie dvere, Jack. Cesta späť neexistuje."
Jack prikývol a trasúca ruka sa mu približovala k tlačidlu, ktoré rozhodne o ich osude. Nadýchol sa, ľavou rukou si nasadil helmu, ktorú mu medzitým podala Grace a stlačil ho. Dvere sa pomaly začali otvárať. No to, čo sa stalo potom, vôbec nečakali.
"Jack!" skríkla Grace, no bolo neskoro.

...pokračovanie nabudúce...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lina | Web | 15. října 2012 v 15:39 | Reagovat

júúúj to vyzerá super! Trochu mi to pripomína Mesto Ember, ale iba nejakými znakmi :)
takéto príbehy mám celkom rada, fantázia mi pracuje naplno pri čítaní opisov, takže sa teším na ďalšiu časť :D
a inak aj ja som pridala nejakú tú jednorázovku na blog takže ak chceš, môžeš zavítať :D a kritizuj, chcem počuť (vidieť) úprimné názory :)

2 Rose | Web | 15. října 2012 v 17:13 | Reagovat

hmmmmmmmm.... bolo to super! musím sa priznať, že sci-fi nie je moja šálka kávy, radšej mám fantasy, no toto ma vážne zaujalo :-D je vidieť že si to dosť premyslela... a skončila si to strašne!!! teraz čakať na pokračko.. to mi robíš naschvál! najprv ŽSŽ a teraz čakať aj na toto... no veď ty počkaj, ja ti to raz vrátim! :D ale niee... fakt sa mi to páčilo, a šup šup ďalšiu časť :-)

3 Kristen | Web | 15. října 2012 v 18:00 | Reagovat

:D Chces Jazza a Chris a kapitolu ktoru si necitala si neokomentovala ale okomentovala si pribeh ktory citat nebudes  :D
No tak k tomuto je to dobre. Paci sa mi scifi velmi pekne si to napisala a som zvedava na co Jacka Grace upozornila

4 NeFeReT | Web | 12. prosince 2012 v 21:43 | Reagovat

Chýba mi tam nejaký úvod, začiatok, také najaké zasvetenie do deja. Čo sa vlastne stalo. Ale asi to opisuješ v ďaľších kapitolách. Namiesto kritizovnia sa teda pustím do čítania.
Ohodnotím iba skvelý nápad na dej. Idem čítať čo sa s toho vyvinie. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama