DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Zem gigantov - 4.časť

24. října 2012 v 22:21 | Teryii
K tomuto dielu odporúčam:
Grace si vzdychla a privrela oči. Deje sa presne to, čo nechcela. Osud im stavia do cesty príliš ťažké prekážky. Jack ju v tom ešte utvrdil. Má totiž pravdu. Toto je len začiatok, toto je boj o prežitie. Nemôžu sa vzdať, inak im to tento svet spočíta. Krajina, v ktorej sa ocitli, už nie je taká, ako predtým. Po dopade meteoritu všetko zhorelo, všetko zaliala prílivová vlna, všetko sa zmenilo. No predtým sa stalo niečo, čo poznačilo dejiny ľudstva na dlhé časy. Možno aj navždy. Tretia svetová vojna, ktorá vyústila až do použitia jadrových zbraní, zničila Zem, akú poznali. Ľudia si zničili to, čo ich živilo. Zničili to, čo potrebovali na prežitie. Jediná nádej zhasla a s ňou aj milióny ľudských životov. Práve v tom čase, keď bolo na Zemi peklo v podobe jadrovej vojny, sa k našej planéte rútil obrovský meteorit, ktorý o pár dní na to už definitívne zničil všetko, čo počas vojny prežilo. Planéta bola totálne zdevastovaná. Rádioaktivita sa dostala skoro na každý kút sveta. Možno preto je tu všetko tak zdegenerované. No na rádioaktivitu boli pripravení, vedeli, že nezmizne z povrchu Zeme iba tak. Prispôsobili si tomu oblek a helmu. Mysleli na všetko. No aj tak im Zem priniesla nečakané prekážky. Najviac ich však prekvapilo to, ako rýchlo sa vyvinul život a prijateľné prostredie na Zemi. Päť rokov stačilo na to, aby sa vytvoril kyslík? Päť rokov stačilo na to, aby na povrchu mohli žiť ľudia? Ako je možné, že sa to všetko takto rýchlo obnovilo? Doteraz na to neprišli a ani neverili, že na to prídu. Odpovede táto zem neponúkala. Žiadala odvahu, strach, boj. No hlavne pomoc.


"Čo teraz?" spýtala sa Grace po dlhšom mlčaní.
"Vypadnime odtiaľto," odvetil Jack a vzal obe ich helmy. Jednu podal Grace a svoju si nasadil. Grace medzitým očistila pomocou ďalšej vody nožík a vopchala si ho do puzdra na opasku.
Na Jackovom displeji v helme sa začali zobrazovať informácie o prostredí. Rádioaktivita je tu vysoká, nemali by sme chodiť bez heliem. Kyslíka je pomerne dosť, je tu aj veľa stromov, dalo sa to čakať. Ostatné zložky sú normálne, je to tak, ako to bolo predtým, pomyslel si. Prekvapilo ho to, no ďalej sa tým nezaoberal, pretože k nemu podišla Grace a spýtala sa ho: "Si v poriadku?"
Prikývol. Po súboji s mutantom mu došlo, že tento svet si pre nich pripravil veľa nebezpečenstiev, ktoré budú musieť zdolať. Možno to nebude také ľahké, ako si myslel. No niečo im predsa vyšlo. Prežili.
"Musíme ísť ďalej, iná možnosť neexistuje," pozrel sa jej do očí a ona prikyvovala.
"Máš pravdu. No už teraz to začína byť neznesiteľné," poobzerala sa okolo seba a v jej tvári sa zračil strach.
"Neboj sa. Spolu to zvládneme," usmial sa a po chvíli dodal: "Ďakujem."
"Za čo?" pozrela na neho prekvapene.
"Zachránila si mi život."
Grace sa rozosmiala: "Myslíš to vážne? Toto bola záchrana? Veď som mu iba strelila guľku do hrude. Ty by si to zvládol tiež."
Jack sa zasmial a odvetil: "Zvládol, no nie tak dobre ako ty. Nikdy som nevedel strieľať pod tlakom."
Nastala chvíľka ticha a potom ich smiech.
"Jack, si najlepší bojovník široko-ďaleko. Teším sa na našu spoluprácu," žmurkla na neho a dala mu pusu na helmu. Zasmiala sa a taktiež si nasadila tú svoju.
"To aj ja," usmial sa na ňu, no vzápätí zvážnel: "Musíme si dávať pozor, Grace. Takéto tvory sú nebezpečné. Nepoznáme ich správanie, nevieme, čoho sú schopné."
"Ja viem. Práve preto si sa k nemu nemal približovať!" ukázala hlavou na mutanta.
"Prepáč, urobil som chybu. No uchvátil ma jeho vzhľad," priznal sa Jack.
"Vzhľad? Tie červy boli vážne hnusné," pokrútila nad ním hlavou.
Jack sa zasmial a odvetil: "Nemyslím si, že boli jeho súčasťou. Podľa mňa to boli iba parazity. Čo myslíš?"
Grace sa začudovane pozrela na hlavy červov. Možno má Jack pravdu, pomyslela si.
"Je to možné. Videl si, čo urobil pred tým, ako zomrel? Rozrezal ich na márne kúsky!"
Jack prikývol.
"Bolo to pre nás kľúčové zistenie, Grace. Tie červy ho zvnútra doslova rozožierali. Aspoň vieme, že sa nemusia nachádzať v každom takomto mutantovi. Sú naozaj nebezpečné, pozri sa na tie zuby," ukázal prstom na ihličkové zuby v okrúhlych hlavách červov. "A tá kyselina... Nečakal som niečo také."
"To ani ja."
Pozreli sa na seba a ich mysle sa naplnili spomínaním na predchádzajúce chvíle. Vedeli, že sa takáto situácia môže znova odohrať. Museli sa na ňu psychicky aj fyzicky pripraviť.
"Mali by sme si nájsť miesto na prenocovanie. Začína sa stmievať," povedal Jack a pozrel sa doľava na oblohu, kde bolo ešte trochu vidno nebezpečnú pláž. Uvidel zapadajúce slnko.
"No kde ho nájdeme? Stromy sú obrovské, nevylezieme na ne," ozvala sa bezradná Grace.
"Keď sme sa vynorili, pred nami sa zjavil obrovský kopec posiaty balvanmi. Čo keby sme sa tam išli pozrieť? Možno nájdeme aj nejakú jaskyňu," snažil sa ju presvedčiť hnedovlasý bojovník.
"Dobre," prikývla jeho spolubojovníčka a vydali sa na cestu.
"A čo keď si nocľah nenájdeme?" spýtala sa po pár minútach cesty.
"Tak sme v poriadnej kaši," povedal Jack a pozrel jej do očí. Jej pohľad svedčil o všetkom. Strach, no zároveň odhodlanie, ktoré v nich uvidel, ho povzbudili a mysľou mu chodila iba jediná myšlienka. Grace musí prežiť. Musí ju ochraňovať. Je to jeho jediná nádej, jeho jediná láska. Nesmie ju stratiť. Aj keby za ňu musel obetovať svoj život...

..pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 25. října 2012 v 18:42 | Reagovat

Pekná časť :) Určite ich cestou k balvanom dačo stretne a ak nie cestou tam tak na ďalší deň :D Snáď teda nájdu nejaký nocľah a nikto ich nespapá.

2 BaraCornellia | Web | 26. října 2012 v 14:25 | Reagovat

Ahojky~!
Heleď, snažím se nějak popohnat lidi, co se do projektu zapojily, ale vypadá to, že všichni kromě tebe a ještě asi dvou lidí se na to vykašlali. Počkám do Vánoc a... Vlastně nevím, co pak... Můžu ti akorát ukázat jednu básničku, co poslala moje spolužačka a ještě moji povídku, nic jiného z materiálů nemám :(
Jsem zklamaná, protože to vypadalo, že jednám se spolehlivýma lidma :/
No uvidíme, jak jsem řekla: do Vánoc a pak začnu pracovat s tím, co mám...
Neznáš někoho, kdo by se třeba rád zapojil a myslíš, že je na něj spoleh?

3 Rose | Web | 27. října 2012 v 18:27 | Reagovat

Ach.... sladké. :3 No, som zvedavá čo im nachystáš chudákom na budúce. :D  O, a prvá časť v ktorej nebol žiadny "dramaťák". :-D  Pekneee. :D :D :D  Ale nie, je to supr, teším sa na pokračovanie.

4 Lina | Web | 28. října 2012 v 19:22 | Reagovat

taká oddychová kapitola, už-už som čakala, kedy na nich dačo vyskočí :-? potešilo ma, že moje odhady boli nesprávne :-) a ten začiatok bol veľmi pekne opísaný, už viem tie súvislosti s tou rádioaktivitou a meteoritom... pekné :-)

5 Lina | Web | 28. října 2012 v 19:23 | Reagovat

[1]: "snáď ich nikto nespapá" - to je super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama