DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Zem gigantov - 10.časť

12. prosince 2012 v 19:37 | Teryii
Otvorila oči. V ohnisku ešte plápolali plamene a mesačné svetlo osvetľovalo časť jaskyne pri vodopáde. Jej oči sa pomaly prispôsobili miernej tme. Vtom začula niečo, čo vydávalo čudné zvuky. Niečo, čo ju vyrušilo zo spánku. Nevedela prísť na to, čo to môže byť. No adrenalín v jej krvi ju znepokojoval. Nastražila uši. Zvuky sa približovali, pripomínali kroky. V momente jej preletela mysľou otázka, ktorej nechcela uveriť. Človek?

K tejto časti odporúčam:
Vtom zbadala v mesačnom svetle ľudskú siluetu. Inštinktívne siahla rukou vedľa seba, aby zistila, či Jack niekam neodišiel. Narazila však na bok jej spiaceho druha. Sťažka preglgla a snažila sa nebyť príliš hlučná. Jej prerývaný dych však nevedela utíšiť. Srdce splašene bilo a ona nevedela, čo má robiť. Silueta vyzerala byť mužská, vysoká a svalnatá, čo bolo vidieť na obryse postavy. Prešlo niekoľko sekúnd, no nič sa neudialo. Neznámy človek tam ešte stále stál a pozeral smerom k nim. Do tváre mu vôbec nevidela, Mesiac osvetľoval iba jeho svalnaté ramená a plášť, ktorý mal na sebe. Už-už siahala po zbrani, ktorú mala zastrčenú na opasku, keď vtom sa postava pohla. Uvidela, ako jeho dlane, ktoré boli pripažené k telu, vystiera smerom k nej. Strach v nej sa stupňoval, pretože si spomenula na nechutný otvor na dlani neznámeho tvora so sivastou pokožkou a červenými očami, ktorého našli v tmavom lese.
Keď uvidela v jeho rukách vysúvajúce sa čepele, z číreho a náhleho strachu sa rýchlo postavila a ruku mala preventívne pripravenú na zbrani. Nevedela, prečo to urobila, no nemala na výber. Buď sa bude brániť, alebo ich obidvoch neznámy votrelec zabije. Hlavou jej preletela otázka, na ktorú však nevedela odpoveď. Ako sa tu dostal?
Odrazu ju však vyrušil ďalší pohyb postavy pred ňou. Muž sa k nej pomaly približovať. Stihla si všimnúť, že nie je taký vysoký ako čudný tvor, ktorý bol pravdepodobne zdegenerovaný rádioaktivitou. Vytiahla zbraň. Nemôžem ho nechať nás obidvoch len tak jednoducho zabiť. To nedovolím!
Namierila hlaveň zbrane presne na miesto, kde by malo byť srdce. Dýchala prerývane, no keď nabila zbraň a zatajila dych, vedela, že trafí presne. Postava sa približovala, avšak nabitie zbrane ju akosi vyrušilo. Zastavila sa a ruky roztiahnuté v bojovom kŕči sa znova pritiahli k telu. Čepele sa zatiahli na svoje miesto.
Zvláštny patent, pomyslela si Grace.
Zvuk, ktorý zasúvajúce čepele vydali, ju mierne vystrašil, no zbraň nezložila. Nebude riskovať to, že ich tým ohrozí. Sledovala každý jeho pohyb. Zdalo sa jej čudné, že z útoku sa stal skoro okamžite ústup. Čo to má znamenať? prebehlo jej hlavou a snažila sa udržať triašku, ktorá jej odrazu ovládla ruky. Nevedela, čo má čakať, nevedela, čo príde.
Vtom zachytila tichý šepot, ktorý však počula dosť zreteľne na to, aby mu porozumela: "Odlož zbraň."
Mužský hlas v nej vyvolal nepokoj. Vedela, že keby na ňu zaútočil, premohol by ju. Jack je unavený a chorý, ten jej nepomôže.
"Odlož ju," začula znova hlas neznámeho.
"Kto si?" ozvala sa inštinktívne, pretože neistota ju znepokojovala.
Neodpovedal.
"Povedz mi, kto si!" povedala trošku hlasnejšie, no nie príliš hlasno. Nechcela zobudiť Jacka.
"Ak si človek, máš šťastie," zaznela jeho odpoveď, no tá sa vôbec nezhodovala s tým, čo od neho požadovala Grace. Prekvapilo ju aj to, ako čudne ten človek rozprával. Zdalo sa jej, že prízvuk, ktorý mal, bol taliansky. Začudovala sa, keďže by si nikdy nepomyslela, že v týchto končinách stretne človeka tejto národnosti.
"Šťastie? O akom šťastí tu hovoríš?!" spýtala sa ho nahnevane.
"Neublížim ti," povedal a priblížil sa k nej o pár krokov. Teraz už stál iba niekoľko metrov od ohniska.
"Vieš aj odpovedať na otázky?!" fľochla naňho pohľadom a pevne uchytila zbraň.
Uvidela, ako obrátil hlavu doľava, ako keby sa pozeral cez plece. Jeho obrys profilu sa vykreslil tak dokonale, že videla aj vlasy trčiace spoza látkovej a tenkej kapucne, ktorú mal na hlave. Potom si vzdychol a rýchlo otočil hlavu k nej.
"Odpovedal som ti na všetko, čo si chcela vedieť," povedal a znova k nej o pár krokov pristúpil.
"Nepribližuj sa!" upozornila ho.
"Pokoj, naozaj ti nechcem ublížiť," vystrel pred seba ruku a ukazoval jej, aby odložila pištoľ.
"Prečo ti mám veriť?" spýtala sa ho neisto, no ešte stále sa neodhodlala k zloženiu zbrane.
Mierne naklonil hlavu, vystrel ruku k zbrani a povedal: "Pretože som človek."
Neistota, ktorú doteraz zažívala, akosi zmizla. Strachu však zabrániť nevedela. Tento svet je nevyspytateľný, nevedela, čo si má o tom myslieť. Jediné slovo ju však presvedčilo o tom, že mu môže veriť. Je človek.
"Už na mňa prestaň mieriť a pochop, že pre teba nie som hrozba. Nechcel som zaútočiť, no neistota, s ktorou žijem už pár rokov na tomto povrchu, sa ukázala aj tentoraz. Musel som zistiť, čo si zač. Teraz viem, že som našiel niekoho ďalšieho, kto tú hroznú katastrofu prežil," povedal a priblížil sa k nej už iba na desiatky centimetrov. Jeho vystretá ruka sa presunula k zbrani a pomaly jej ju zo stŕpnutých rúk vybral. V tej chvíli jej začalo splašene biť srdce, keďže mal v ruke niečo, čím ju mohol v pokoji odbachnúť.
Som ja ale hlúpa! pomyslela si a čakala na to, čo urobí.
No on položil zbraň na zem a znova sa pred ňu postavil.
"Myslela si si, že ťa zabijem?" spýtal sa priamo a chladne, no nečakal na odpoveď. "Si na omyle. Nezničím si to posledné normálne, čo na tejto Zemi zostalo."
Oheň, ktorý ešte stále osvetľoval jaskyňu, jej odhalil zvláštne črty človeka pred ňou. Mužná čeľusť, rozšírené nozdry, plné pery, úprimné hnedé oči, mierne strnisko a čierne vlasy v nej vzbudzovali rešpekt, odvážnosť a hrdosť. Zmiešané pocity, ktoré ju ovládli, sa s ňou poriadne zahrávali. Naozaj mu má veriť? Nie je nebezpečný? No keby ju chcel zabiť, urobil by to hneď a nemaznal by sa s ňou.
"Som Grace," predstavila sa, no ruku mu nepodala.
"Ezio," odvetil a pozrel sa na ňu skúmavým pohľadom. "Rád ťa spoznávam."
"To aj ja. Neverila som, že to niekto prežil. No teraz je to skutočné, stojíš tu predo mnou."
Čiernovlasý muž prikývol a povedal: "Ja som taktiež neveril. Za tri roky, čo som na Zemi, som stretol iba jedno. Veľké zlo."
Vtom Grace zbadala vedľa svojej hlavy ruku a v nej zbraň. Zľakla sa, no potom okamžite zistila, komu patrí. Otočila hlavu a vo svetle ohňa zahliadla Jackove nedôverčivé a nahnevané oči. Zbraň svietila na bielo, uvidela tekutinu, ktorá sa v nej prelievala a ktorá vytvára jedovaté strely. Taktiež ich vynález.
Ezio okamžite zareagoval a čepele sa znovu vysunuli. Jackova ruka sa triasla, počula, ako prerývane dýcha. Grace vedela, že keď nezakročí, pokojne sa to môže celé zvrtnúť na niečo, čo v žiadnom prípade nemohla dopustiť.
"Jack, pokoj. Odlož tú zbraň," dohovorila mu.
No on nič.
"Dôveruj mi," pošepla.
Znova nič. Akurát počula iba to, ako ju nabil. Eziove rozšírené nozdry a bojovný pohľad ju znepokojili.
"Dopekla, Jack, odlož tú posranú zbraň!" skríkla.
Vedela, že stuhol. Nečakal takúto reakciu a určite nie od nej. Ochraňovať neznámeho tvora?
Ezio precedil pomedzi zuby: "Nepočuješ? Poslúchol by som jej radu, inak..."
"Inak čo?!" oboril sa na neho Jack a znova pevne uchopil nabitú zbraň v ruke.
"Prestaňte, dočerta!" kričala Grace na obidvoch a potom sa otočila na Jacka: "Ezio nie je nepriateľ! Rozumieš? Myslíš, že by som ho ochraňovala, keby ma chcel zabiť?! Už by bol dávno mŕtvy!"
Vytrhla mu z ruky zbraň a hodila ju do provizórnej postele. Dokonca si stihla všimnúť aj zdvihnuté obočie Ezia, ktorý poslednú vetu nepovažoval za hrozbu. Skôr ňou opovrhoval.
Jack sa prekvapene pozeral na to, čo sa tu deje a nemal slov. Prečo Grace takto obraňuje tohto votrelca? pomyslel si.

...pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 12. prosince 2012 v 21:46 | Reagovat

Oh konečne ďalší človek. Záhadný muž hm som zvedavá ako tu zamieša ešte karty. Nebudem typovať :D A tá Jackova myšlienka-otázka na záver veru sadla :D Tak sa teším na ďalšiu časť

2 Lina | 15. prosince 2012 v 18:21 | Reagovat

Jack má moje pochopenie, kto by v takom svete veril neznámemu? Grace sa však zachovala správne, no ktovie, čo je ten Ezio zač.. nech im nič neurobí, už si toho prežili dosť :D Napätie som cítila doslova v kostiach, veľmi dobrá časť :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama