DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Zem gigantov - 11.časť

16. prosince 2012 v 17:25 | Teryii
K tejto časti odporúčam:

"Takže Ezio... Čo si zač?" spýtal sa chladne a skúmavo si ho prezrel. Pohľad mu padol na lesklé a ostré čepele, ktoré mal neznámy muž ešte stále vysunuté. Nikdy nevidel niečo podobné. Zároveň si všimol aj to, ako dobre bol Ezio vyzbrojený. Kožený hnedočervený opasok, ktorý lemoval jeho čierne kožené nohavice, bol sídlom mnohých zbraní. Dýka, strieborný revolver a dokonca aj meč boli úctyhodné kúsky, ktoré nevlastnil len tak niekto. Biela košeľa a kožené tielko pod ňou sa skrývali pod čiernym plášťom s červeným lemom a na hlave mal plášťovú kapucňu zakrývajúcu takmer polovicu tváre tak, že mu nebolo vidno do očí. Na rukách mal hnedé kožené rukavice až po lakte, pravdepodobne tam skrýval čepele. Na krku mal na striebornej retiazke zavesený malý červený medailón. Hnedé kožené topánky po kolená mu poskytovali teplo a ochranu.


Toto vybavenie Jackovi pripomínalo časy, keď čítal knihu o stredoveku. V historickej knihe bolo písané o nájomných vrahoch, ktorí vyzerali presne ako Ezio. Nezdalo sa mu to vtedy pravdepodobné, že niekto taký mohol žiť a že sa to zachovalo až dodnes, no možno je práve on jeden z nich.
Ezio sa naňho zahľadel uhrančivým pohľadom a odvetil: "Som Ezio Alvaro da Fiorenza, člen slávnej talianskej rodiny, ktorá žila vo Florencii. Máme dlhoročnú tradíciu a rodokmeň. Prinášame minulosť. Predkovia sú pre nás dôležitým medzníkom."
Grace s Jackom sa na seba začudovane pozreli. Nečakali takéto predstavenie.
"Prišiel si sem až z Talianska?" spýtala sa prekvapene Grace.
Prikývol. "Musel som putovať. Anglicko sa mi zdalo najlepším útočiskom. Je obklopené morom a myslel som, že mi tu veľké prekážky nebudú stáť v ceste. No mýlil som sa. Zamotáva sa to čím ďalej, tým viac."
"To, že si prišiel sem, ma nezaujíma. Rád by som sa dozvedel niečo viac o tvojej rodine," podozrivo si ho Jack prezrel a čakal na odpoveď.
"Moji predkovia boli nájomní vrahovia. Náš rodokmeň sa vyvíja už od stredoveku. Vtedy bola moja rodina najslávnejšia. Dnes je všetko preč. Zostal som iba ja. Iba ja som sa stihol zachrániť," sklopil zrak a vzdychol si. Jack sa v duchu pousmial. Mal pravdu.
"Ty a tvoja výzbroj, však?" spýtal sa a podišiel k nemu bližšie. "Ako to funguje?" ukázal na čepele.
"Načo to chceš vedieť? Túto zbraň vyvinula moja rodina, nemôžem to len tak niekomu povedať!" zdvihol hlavu, keďže ju mal stále naklonenú dole, aby si zakrýval oči. Pravdepodobne to patrí k ich štýlu a tradícii. Boli nájomní vrahovia, ich oči a tvár museli zostať pod rúškom tmy, ktorú vytvárala veľká čierna kapucňa. Museli zostať v anonymite. Konečne však uvideli jeho prenikavé čokoládové oči. Vyzerali veľmi úctivo, no zároveň z nich sršalo sebavedomie. Musel si prežiť veľa, no vedia, že určite ho to len tak ľahko nepoložilo.
"Fajn. Nechcem si ju nechať patentovať, ale ak nám nechceš prezradiť rodinné tajomstvo, je to tvoja vec," odvetil Jack a zobral si zbraň, ktorú hodila Grace na posteľ. Zasunul si ju do opasku, kde mal aj on ostatné zbrane a ešte stále rozmýšľal nad tým, koho vlastne stretol. V živote by si nepomyslel, že bude mať dočinenia s niekým, koho rodina ma takú dlhú históriu. No najviac ho fascinovalo to, že sa to zachovalo dodnes.
"To vybavenie a oblečenie máš od koho?" usmiala sa na neho Grace.
"Sú to rodinné klenoty. Patrilo to mojim predkom. Všetky generácie si to nechávali ako pamiatku na tých najlepších a najslávnejších členov našej rodiny, ktorí žili od stredoveku až po 1. svetovú vojnu. Vtedy sa všetko zmenilo a zničilo. Skupina nájomných vrahov, ktorých história sa ťahala niekoľko storočí, vymizla. No aj naďalej zostali v našich mysliach a uctievali sme ich až po tú hroznú katastrofu, ktorá postihla našu planétu. Potom sa všetko pokazilo," privrel oči a znova sklonil hlavu. "Prežil som iba ja, moja matka sa obetovala kvôli záchrane jej jediného syna. Celá rodina zahynula len kvôli tomu, aby som zostal nažive. Je moja povinnosť chrániť históriu našej rodiny a zachovať tradície, ktoré jej patrili."
Prekvapilo ich, ako sa rozrozprával. Nečakali, že im bude tak dôverovať a povie im o celej histórii jeho slávnej rodiny. Fascinoval ich jeho príbeh, tak ako aj jeho vybavenie.
"Prepáčte, nechcel som vás zaťažovať mojimi problémami, určite máte aj vlastné," ospravedlňujúco na nich zazrel a otočil sa na odchod.
Jeho svalnatý chrbát a čierny plášť s kapucňou, spoza ktorého mu trčali ostré čepele, dodávali pocitu prekvapenia a fascinácie ešte viac sily. Grace sa pozrela na Jacka, ktorý bol očividne v šoku. No odrazu sa prebral a zakričal na Ezia, ktorý bol už skoro pri vodopáde: "Ezio, stoj!"
Záhadný muž sa zastavil a zasunul čepele. Uvideli sme, ako sa zhlboka nadýchol a obzrel sa. V jeho očiach sa zračila po prvýkrát neistota.
"Neodchádzaj," povedala potichu Grace.
Ezio sa k nim otočil a spýtal sa: "Prečo nechcete, aby som odišiel?"
"Pretože si naša jediná nádej," odvetil sebaisto Jack a po pár sekundách kráčania k nemu sa rozhodol urobiť niečo, čo nikto nečakal. Ani on sám. "Ezio Alvaro da Fiorenza, pridaj sa k nám. Bol by som veľmi rád, keby sa k nám pridružil niekto, kto je tak skúsený. Potrebujeme niekoho, ako si ty."
Eziove oči sa spoza kapucne zahľadeli do tých Jackových. Odhodlanie, ktoré ho vtedy naplnilo až do špiku kosti, ho presvedčilo o tom, že títo ľudia nie sú zlí, nie sú nebezpeční. Po dlhých rokoch na tejto Zemi, ktorá sa teatrálne zmenila, našiel niečo, čo ho utvrdilo v tom, že tento svet ešte nie je tak zruinovaný. Treba iba veriť. Pozrel sa cez Jackove plece na Grace a potom znova na Jacka. Pousmial sa.
"Konečne som našiel nádej v podobe vás," povedal a uznanlivo chytil Jacka pevne za plece. "S radosťou sa k vám pripojím. My, zostatok starej generácie Zeme, musíme držať spolu. Sme poslednou nádejou pre tento svet. Rád vám pomôžem."
Jack sa usmial a taktiež mu položil ruku na plece. "Ako hovoril môj prastarý otec: Žiť znamená bojovať. Iba spolu dokážeme viac," usmial sa a konečne mu spadol kameň zo srdca. Neznámy muž nie je nepriateľ, nič im nehrozí.
"No jedno vám zazlievam," pozrel na neho Ezio s nahnevaným výrazom.
Jack sa zľakol, znenazdajky mierne odstúpil.
Chvíľka ticha, cez ktorú Jack s Grace nevedeli, čo tým myslel, sa skončila Eziovou otázkou: "Prečo ste mi obsadili moju jaskyňu?"
Jack zdvihol začudovane obočie a pozrel na Grace. Tá tiež nevychádzala z úžasu.
"Čože?" dostala zo seba.

...pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 16. prosince 2012 v 18:12 | Reagovat

No tak to som zvedavá čo ich stretne s Eziom, ktorý je veľmi zaujímavý a tá jeho minulosť hm nájomní vrahovia :) Wau a tá otázka na záver :D Geniálna časť :)

2 Lina | 25. prosince 2012 v 21:01 | Reagovat

Dobrú výzbroj má, chlapec :D Tá história je zaujímavá, nájomný vrah? Ejha.. Idem rýchlo čítať ďalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama