DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 8.kapitola - Narodeninové prekvapenie - 7.časť

30. prosince 2012 v 13:41 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam:

Po zemi sa až k Zackovým nohám liala bordová krv a keď Deborah ustúpila, s hrôzou som sa prizerala na to, ako z Jessicinej rany na boku vyteká životodarná tekutina.
Zack, urob niečo! Inak ju zabije! Zakričala som v myšlienke na môjho najlepšieho priateľa a on mi venoval trpiteľský pohľad. Neboj, ja sa o seba postarám, ubezpečila som ho a s týmito slovami som pocítila novú energiu, ktorá prišla s mojím odhodlaním.
Pozrela som sa na Satrea predo mnou a z celého hrdla vykríkla: "Zdochni, sukin syn!"
Alex zostal prekvapený, odkiaľ sa vo mne taká sila berie. Pod jeho nohami sa urobila trhlina. Zemetrasenie, ktoré som vyvolala, ho strhlo z nôh a padol na chrbát. Konečne som sa zhlboka nadýchla. Kyslík mi priniesol novú silu a s rozšírenými zreničkami som sa pozrela na nepriateľa. Priviazala som ho k zemi lianami a z neďalekého stromu som odtrhla kus kmeňa. Cítila som, že nemám silu na to, aby som to udržiavala dlhšie, ako Zack zaútočí na Deborah. Treba to ukončiť hneď.


Zack medzitým prišiel k Deborah a taktiež ju pomocou lián zviazal. Temný prúd, ktorý vznášal Jess vo vzduchu, pominul a hnedovlasý muž si vzal svoju krvácajúcu partnerku do náručia.
Keď som uvidela strhaný pohľad Zacka, vedela som, že na tom nie je Jess dobre. No znova sa karta obrátila a Alex proti mne použil hnusnú temnú silu. Odhodila ma do steny a pocítila som tvrdý náraz, ktorý mi vyrazil dych.
"Vy sprostí Edrafovia si myslíte, že nás porazíte?" skríkol a odrazu sa liany, ktoré ho držali, podpálili. "Nesiahate nám ani po päty! Ochrancovia prírody? Silné spoločenstvo? Ste obyčajná háveď a nie vychýrení bojovníci! To my, Satreovia, sme vám ukázali, ako sa bojuje," odkopol zo seba zhorené zvyšky lián, "my sme vo vás prebudili bojovného ducha," vstal zo zeme, "my sme vás naučili zabíjať! A teraz ste iba úbohá banda, ktorá sa nám snaží vyrovnať. No nikdy nedosiahnete to, čím sme my. Nikdy, počuješ?!" zakričal na mňa, zlomyseľne sa zasmial a zdvihol ma pomocou temného čiernofialového prúdu zo zeme.
Moje telo sa ocitlo vysoko nad zemou a so strachom v očiach som sa pozrela na Zacka, ktorý položil Jess na zem a išiel mi pomôcť. No Deborah ho taktiež zviazala a nepustila ho nikam. Deborin partner ju pomocou ohňa vyslobodil spomedzi zovretia lián a znova prevzali kontrolu nad týmto bojom. Zakrvavená dýka sa pomaly približovala k Zackovi. Privrela som oči a kus dreva, ktorý som pred chvíľou vyrvala z kmeňa stromu, som namierila na Deborah. Z posledných síl som pokynula hlavou smerom k nej a hnedé drevo sa vzápätí sfarbilo na červené. Výkrik zaznel z jej úst takmer nečujne, pretože jej zlyhali hlasivky, no bolestný vzdych nasledujúci za tým už nevydržala držať v sebe a následne padla na zem so zapichnutým dreveným kolom v bruchu.
Alexove zuby sa zaťali a jeho tvár sa zvraštila v bojovnom zavrčaní. Pocítila som poryv energie a mojím telom trhlo. Po pár sekundách letu som zacítila tvrdú zem a v chrbte mi zaprašťali kosti. Ocitla som sa pred zviazaným Zackom a krvácajúcou Jess, ktorá sa snažila pritlačiť si ranu rukami, aby sa jej nehrnula riava krvi z tela. Sťažka som dýchala a v hlave mi hučalo. Spoza privretých očí som zbadala nohy blížiace sa k Deborah. Keď som ich konečne poriadne otvorila, naskytol sa mi pohľad, ktorý som určite nechcela vidieť. Alex sa zohol k Deborah, obchytil rukami kus dreva a surovo ho z nej vytiahol. Deborine oči sa privreli v žalostnej bolesti a z jej hrdla sa vydral výkrik. No vtom som uvidela niečo, čo mi v okamihu zničilo moje nádeje. Z Alexových rúk sa vydralo svetlo a rana na tele jeho spoločníčky sa začala hojiť.
Takto ich nikdy neporazíme, zakliala som v duchu a pozrela sa ponad plece na Zacka. Liany trochu povolili, a preto sa z nich konečne vymotal. V jeho očiach sa zračila nenávisť zmiešaná s neistotou. Vedela som, že pochybuje. Ani on neveril, že to dokážeme vyhrať. Naša energia sa pomaly, ale isto vytrácala, nemáme veľa času. Jess stukala od bolesti a mojím telom prebehli zimomriavky. Nesmiem dopustiť, aby mi pred očami zomrela moja najlepšia kamarátka. To nedovolím...
S ťažkosťami som sa postavila vedľa Zacka a povzbudzujúco ho chytila za rameno. Alex už vyliečil ranu Deborah, takže sme tentoraz stáli tvárou v tvár svojim protivníkom a pozerali si do očí.
"Ešte stále vás neomrzel život, vy spodina Edrafu?" spýtal sa podrývačný Alex.
"Budeme bojovať až do samého konca," ozvala som sa nebojácne.
"Hrdinovia Edrafov sa hrnú sami do záhuby, aká neskonalá odvaha!" vysmievali sa z nás.
"My bojujeme pre blaho tohto sveta, nie pre to, aby sme z toho niečo vyťažili. Nie sme ako vy. Nech vás Afranodis pošle tam, kam patríte! Do pekla!" zakričal Zack a pozdvihol ruky, aby zaútočil.
No vtom sa pred našimi očami stalo niečo, čo nikto nečakal. Vedľa nás dopadlo na zem niečie telo. Zack zložil ohúrene ruky a naši protivníci stuhli. Na ich tvárach sa objavil po prvýkrát strach, čo sme so Zackom využili a obmotali ich silnejšími lianami. No keď sa zľava ozval známy hlas nášho spoločníka, ani my sme neverili vlastným očiam. Spoza budovy klubu sa vynoril Aaron a v jeho očiach sa zračila taká odvaha a bojachtivosť, že Alex s Deborah sa ani nesnažili dostať z lián. Pred nami ležala blondínka, ktorú som v klube videla tancovať s Aaronom. Cez telo mala prepichnutý drevený kôl a bola celá od krvi.
"Cheryl," zašepkala Deborah zdesene.
Aaron, ktorý v čiernom saku skoro splýval s tmou vonku, sa výhražne spýtal: "Ešte stále mienite bojovať s tými, ktorých považujete za spodinu?"

...pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 31. prosince 2012 v 10:44 | Reagovat

Fu opis boja úžasný. Nadávky Alexa dobré provokačky a Aaron na konci :) No sexi príchod na scénu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama