DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 8.kapitola - Narodeninové prekvapenie - 9.časť

7. ledna 2013 v 23:02 | Teryii |  Život so živlom
Divoké oči predátora sa zahľadeli do tých mojich ľudských a po pár sekundách sklopil uši. Počas cesty upadla do bezvedomia. Myslel som si, že je mŕtva, no podarilo sa mi tu doraziť skôr, ako by naposledy vydýchla. No tu nastal ďalší problém. Nevedel som nájsť Dana. Snažil som sa teda vyhľadať niekoho iného, no pod všetkými akoby sa prepadla zem. Pravdepodobne sa všetci skryli, nemajú radi needrafskú spoločnosť... Bol som zúfalý, nevedel som, čo mám robiť.
"Tak to už vyklop!" skríkla som do ticha.
Musel som ísť za Ardonisom, nič iné mi nezostávalo, priznal sa Zack a sklonil hlavu.
Čože? Ozval sa už aj Aaron a razom sa premenil do ľudskej podoby. Zjavil sa predo mnou ako nejaký duch. Ty vieš, že Ardonis nemá rád takéto...
Áno, viem to! skočil mu do reči Zack. No nemohol som inak. Opustila by ma a to som nesmel dopustiť...
Kde je teraz? spýtavo zdvihol Aaron obočie.
Spí v mojej chate.
Takže je vyliečená? spýtal sa Aaron, keďže asi nečakal, že sa na to Ardonis podujme.
Áno, Ardonis pristal a sám jej pomohol. Nikto iný tu o nej nevie.
Z Aarona sršalo také ohúrenie, že som sa až zarazila. Čo je na tom také divné, že jej pomohol? poslala som Aaronovi myšlienku a keď ju zachytil, obrátil sa ku mne s prekvapením v očiach.
"Existuje pravidlo a to sa musí dodržiavať. Je absurdné, aby toto Ardonis dovolil. Ľudia, ktorí nie sú zasvätení do sveta živlov tu nemajú čo robiť," odvetil zaťato.


Vlk pred nami vyceril zuby. Táto reakcia ma prekvapila. Ty nevieš, čo je Jess zač. Radšej sa choď sám presvedčiť, ako ju hneď odpíšeš.
"Jess je obyčajný človek. Prečo by som sa mal vôbec unúvať ísť za ňou? Nie je tu absolútne dôležitá."
Ešte raz to zopakuj a...
"A čo? Zabiješ ma?!" provokoval ho Aaron. "Vystavil si naše spoločenstvo nebezpečenstvu. Myslel som si, že budeš aspoň trošku rozmýšľať a cez myšlienky sa spojíš s niekým, kto by ti vedel pomôcť. Stačilo odísť pár desiatok metrov od tábora a tam ju vyliečiť. Nie! Ty ju rovno dovedieš k nášmu vodcovi! Máš to v hlave v poriadku?"
Vlk, ktorý mi siahal takmer po prsia, zavrčal. Dlhé tesáky vytŕčajúce spoza pyskov papule mi naháňali strach. Čo sa to s nimi deje?
"Chlapci, upokojte sa. Kvôli čomu ste na seba takí nepríjemní?" neveriacky som pozorovala iskričky hnevu medzi najlepšími kamarátmi. "Chápem, že tu dodržujete nejaké pravidlá, no myslím si, že ty by si jednal v tejto veci rovnako. Či nie?" opýtala som sa Aarona. "Predstav si, že by ti na chrbte ležala zakrvavená žena, ktorú by si nadovšetko miloval a nemal by si inú možnosť, len ako ju doviesť tu. Pretože len tu jej môžu pomôcť. Ako by si sa zachoval? A čo keby som na tvojom chrbte ležala ja? Čo by si urobil?" pozrela som sa veľavravne do Aaronových očí a hľadala v nich porozumenie.
Aaron mi venoval skľúčený pohľad a nahnevane si odfrkol. Potom sa nečakane premenil na orla. Chcem počuť názor samotného vodcu. Až potom budem rozmýšľať nad tým, že sa ti ospravedlním, Zack. Mám vás obidvoch rád, nechcem vás raniť. Keby niečo, som u Ardonisa, poslal nám odkaz po myšlienkach a o pár sekúnd nato zmizol medzi stromami.
Smutné vlčie oči sa zapozerali niekde ďaleko za mňa, videla som, ako nad tým všetkým, čo sa teraz stalo, urputne rozmýšľa. Po dlhšej chvíli mi pozrel unavene do očí a otočil sa na odchod.
"Zack, chcem ju vidieť."
Podišla som k sivému vlkovi a pohladila ho po srsti. Teplo, ktoré z neho sálalo, mi zalialo moje studené prsty a zaschnutá krv na jeho kožuchu mi driapala pokožku. Nechápala som, prečo sa Aaronovo správanie tak odrazu zmenilo. Takýto výkyv nálad som u neho ešte nezažila. Hoc to nie je celkom pravda, pretože si dodnes pamätám na ten moment, keď som mu zatarasila cestu a nechcela mu otvoriť bránku zo záhrady nášho domu. Už vtedy sa v ňom niečo prebudilo. Niečo zvláštne. Neviem, čo sa deje v jeho vnútri, no pokiaľ to nezistím, nebude ani moja duša pokojná. Nie je to zvyčajné, aby sa takto hádal so svojím najlepším priateľom. Aspoň keby mal na to vážny dôvod. No myslím si, že toto nie je až taký hrozný priestupok. Zack nemohol nič iné urobiť.
"Rozhodol si sa dobre," usmiala som sa na neho a pokynul hlavou smerom k chrbtu. Naznačoval mi, aby som si sadla. Vyliezla som na jeho chrbát, pevne sa ho chytila okolo krku a zašepkala mu do vlčieho špicatého ucha: "Ďakujem ti, že si ju zachránil. Do konca môjho života na to nezabudnem. Máš to u mňa."
Sarah, ja... Myslím, že k nej cítim niečo viac než len priateľstvo. Preto som podstúpil to, čo som podstúpil. Nedovolil by som, aby sa nebodaj pominula z tohto sveta. Nemáš mi za čo ďakovať, urobil som to, čo som si myslel, že je správne. No Aaron má očividne iný názor.
"Neviem, čo sa to s ním porobilo, no dúfam, že ho to razom prejde, inak uvidí!" povyhrážala som sa.
Neboj sa, on príde na to, že nám nakoniec Jess bude na niečo dobrá.
"Tak sa na ňu poďme pozrieť," usmiala som sa a vyrazili sme cez tábor až k nášmu rajónu chatiek, kde býva klasická zostava našej bandy. Ja a Aaron, Zack, Jerry, Emily a Jared, Jacob, Dan a ešte neprajníci ako Matt a Lucas, no tí majú chatky ďalej od tých našich.
Keď sme ta dorazili, Zack sa premenil do ľudskej podoby. Na jeho saku bolo vidieť zaschnutú krv. Odvrátila som zamračene pohľad a vykročila po schodíkoch až k závesu na dverách. Zack ma nasledoval. Odhrnula som záves a stuhla. Zack tiež. Posteľ bola prázdna. Vysoký bojovník sa prestrčil vedľa mňa do chatky a vyjavene prehľadával všetko, čo sa dalo, no bolo to nanič. Chatky boli malé, na šírku mali tri metre a na dĺžku dva, no to každému v spoločenstve vyhovovalo. Väčšinou mali chatky všetci iba pre seba, nemali problém sa tam zmestiť. Zackova chatka vyzerala útulne, oproti mne bolo malinké okno a posteľ pod ním, ktorú si určite sám vyrobil, bola celkom pohodlná. Po stenách viseli všelijaké drevené vyrezávané ozdoby, na stolíkoch a v kútoch stáli sošky vlkov a postáv v plášťoch s mečmi v rukách a vchod do chatky mal taktiež ozdobený. Ornamenty vyrezané do drevenej steny nad dverami pripomínali jednotlivé živly, no dominantou bol znova vlk. Všetko toto nasvedčovalo tomu, že Zack ma veľmi rád vyrezávanie, stružlikanie a rezbárstvo. Pravdepodobne sa tým zaoberá už dlho, keďže tie diela boli úchvatné. Na pár sekúnd som vôbec neprehovorila, no keď som sa vrátila do súčasnosti, opäť som sa zapozerala na prázdnu posteľ. Kam mohla zmiznúť? pomyslela som si. Na myšlienku mi Zack ihneď odpovedal, no vždy ma to zarazí. Ešte stále som si nezvykla na to, že každý okolo mňa vníma moje pochody v hlave a vie, o čom rozmýšľam. Asi budem častejšie používať ochranný štít, ktorého vytvorenie ma naučil Aaron.
"Neviem, no je to problém. Veľký problém," zapozeral sa mi do očí a uvidela som v nich strach.
"Musíme ju nájsť." Otočila som sa a zbehla po schodoch. Vtom som si uvedomila, že mám na sebe ešte šaty a topánky s vysokými opätkami. Moje priehlavky a päty ma už boleli, musela som sa ísť prezliecť. "Zack, potrebujem si obliecť niečo pohodlnejšie, nemôžem tu takto pobehovať," pozrela som sa na seba a vyzula si topánky.
"Fajn, o päť minút pri tvojej chatke," zareagoval Zack bleskovo a zahrnul záves na dverách.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 8. ledna 2013 v 12:19 | Reagovat

Ejha takže Aaron sa takto zachoval, niekedy má chovanie dobrého kreténa. Vidí, že Jess Zack miluje a on toto povie. Má nulovú empatiu chlapík. A Jess akčne zmizla no som zvedavá kde je. Inak na blogu je nová kapčka k temnej láske :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama