DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 9.kapitola - Edrafský raj - 3.časť

28. ledna 2013 v 18:22 | Teryii |  Život so živlom
K tejto časti odporúčam pustiť:

"Čo to, dopekla?" zakoktal chlap vedľa mňa a vystrašene prečesával očami okolie.
"Kam sa podel?" ozvalo sa z väčšej diaľky, no stále som všetko dobre rozumela.
Katherine vyskočila na veľkú skalu. Obozretne preskúmala celý les, no nič nenašla.
"Strieľate si zo mňa? To nás tu len tak nechal? Veď ani nevieme, kam máme ísť!" nadával nejaký čiernovlasý chlap a zovrel päste.
"Áno, on má pravdu! Toto na pláne nebolo!"
"Všetci sa upokojte!" zakričala Kate. Razom sa v lese rozľahlo ticho. "Čo keď to bolo na pláne? Čo keď nás chce takto Stamahto preveriť? Nesmieme strácať hlavu a rozmýšľajme! Treba ho nájsť, no nevieme ako. Čo keď nám tu niekde zanechal nejaký odkaz alebo sa jednoducho máme spoliehať na svoje zmysly a živly a nájsť ho?"
Všetci sme sa zoskupili okolo Katherine. "Musíme spojiť hlavy dokopy," ozvala som sa a pozrela sa na svojich deviatich spoločníkov.
"No prečo nám o tom Stamahto alebo naši priatelia nepovedali?" ozvala sa nejaká hnedovláska v bielom plášti.
Jeden chlap sa chytil za hlavu a naštvane odpovedal: "Pretože nás chcel Stamahto preveriť! Vyskúšať nás! Tak ako nám to mohli povedať?!"
"Hej, hej, pokoj! Pýtaš sa dobre. No teraz na takéto otázky nie je čas," reagovala na podráždeného chlapa a hnedovlásku a dodala. "Potrebujeme nájsť niečo, čo nám pomôže. Zostanem tu, aby sme vedeli, kde presne sa nám stratil. Vy prehľadajte okolie. Budem aj hliadkovať, keby niečo, dobre?"


Všetci okrem nadurdeného chlapa prikývli a rozpŕchli sa po okolí. Čiernovlasý mladík nasadil výhražný tón, zdvihol hlavu ku Katherine, ktorá ešte stále stála na skale, a spýtal sa jej: "Myslíš si, že nám teraz velíš, alebo čo? Prečo by som mal poslúchnuť tvoje hlúpe príkazy?"
Vzpriamila som sa a spoza kapucne na neho zazrela: "Pretože ti nič iné nezostáva."
"A ty si kto, že sa do mňa staráš?!" vypľul mi posmech do tváre.
"Ja? Som Sarah, teší ma. A to meno bude posledné slovo, ktoré predtým, ako vystrieš krpce, povieš!" zavrčala som, no potom som si prekvapene uvedomila, ako som nezmyselne vybuchla. Koho tu teraz ochraňujem? Seba, Stamahta alebo Katherine?
"Len aby to nebolo naopak," zasyčal.
"Prestaňte už, dočerta!" skríkla Katherine a zoskočila medzi mňa a neznámeho otravného chlapa. "Takto to nikam nedotiahneme, chcete sa tu navzájom pozabíjať? Sarah, pokoj, nestojí ti za to. A ty," otočila sa na neho, "vypadni odtiaľto skôr, než sa naozaj nahnevám. Nemá zmysel sa tu teraz hádať, musíme držať spolu, inak stratíme všetko to, čo sme si niekoľko mesiacov trénovali a získavali."
Chlap si naštvane odfrkol a posmešne si premeral Kate očami. "Stratíme? Hlúposť. Nebudem sa spoliehať na nejakú bandu oneskorencov, ktorým to nepáli. Treba ísť ďalej a nie hľadať nejaké smiešne odkazy v tráve. Odchádzam."
Prekvapene sme sa na seba s Kate pozreli a neveriacky pokrútili hlavami. Sme uprostred hustého lesa a on sa chce sám vydať na cestu, aj keď netuší, kam sme mali namierené?
"Ak to tak chceš, tak zbohom," ozvala som sa nevraživo a dodala: "Aspoň s tebou nebudem strácať čas."
Edraf zdvihol hlavu a spoza kapucne sa jeho chladné modré oči zavŕtali do tých mojich. Všimla som si fialovočierny ametyst na jeho krku. "Ušetril som ti život, ty suka. Zbohom!" zavrčal a vykročil smerom do ešte tmavšieho a hustejšieho lesa.
Keď sa nám stratil z dohľadu, Katherine sa ozvala: "Fuj! Ako z neho sálala temnota!"
Súhlasne som prikývla a prezrela pohľadom okolie. Všetci neúnavne hľadali niečo, čo by po sebe mohol Stamahto zanechať. Vtom som zazrela na neďalekom strome nejaký čudný znak.
"Kate? Vidíš to, čo ja?" spýtala som sa a vydala sa cez hustý lesný porast až k veľkému kmeňu duba. Keď sme sa k nemu približovali, pomaly sa mi výjav zaostroval a uvidela som, čo to je.
V kmeni bola diera veľkosti štyroch dlaní, ktorá bola prikrytá spleťou zelených lián. Cez ne som iba matne videla, čo je vo vnútri dutiny, no nakoniec sa mi v nej podarilo rozoznať obrysy nejakého veľkého dubového listu.
"Nezdá sa ti podozrivé, že by uprostred lesa bola vyhĺbená do stromu diera prikrytá lianami, v ktorej by bol položený dubový list?" spýtala som sa Kate a dotkla sa lián. Pocítila som zvláštnu zábranu, ktorá mi nedovoľovala sa ich dotýkať a narábať s nimi. Teraz sa mi môj živel zdal bezmocný, nedá sa s tým nič robiť. "Nemôžem sa ich poriadne dotýkať, je v tom nejaké čaro, ktoré môj živel oslabuje, aj keď je to prírodného rázu."
"Tie liany vyzerajú byť dosť silné, určite sa nedajú len tak pretrhnúť," poznamenala Kate.
Prikývla som a bezradne sa na ňu pozrela. "Čo teraz? Určite to má niečo spoločné s majstrom. Je to jeho odkaz pre nás."
"Ja viem, no treba nad tým porozmýšľať. Ty sa tam nemôžeš dostať. Čo to znamená?" spýtala sa ma a čakala na moju odpoveď.
Zamyslene som sa zapozerala do diaľky a rozmýšľala. Vtom mi v hlave svitlo a rýchlo som odvetila: "Ovládam zem. Začaroval to tak, aby som to s mojím živlom nevedela nijako ovplyvniť, či nie?"
Kate sa pousmiala a prikývla. "Teraz už iba prísť na to, ako to otvoriť."
"Najprv zavolajme ostatných," ozvala som sa a zakričala na nich. "Poďte všetci sem! Našli sme niečo!"
Edrafovia zdvihli pohľady a nadšene vykročili k nám. "Čo ste objavili?" pýtali sa nás.
"Toto tu," ukázala som smerom k lianovej diere a povedala im o našich zmýšľaniach. "Liany sú prisilné na to, aby sme ich len tak ručne odtrhli a dokonca v nich kolujú aj čary."
"Aké čary?" spýtala sa prekvapene nejaká blondínka v červenom plášti.
"Také, že tí, ktorí ovládate zem, ich nebudete vedieť odčarovať. Aj ja som to skúšala, no nejde to, verte mi."
"Tak čo urobíme?" ozvala sa znova tá istá svetlovláska a všetci sa na nás pozerali s ich očami plnými očakávania.
"Rozmýšľajme. Čo môže zničiť liany okrem použitia zemného živlu?" dala Kate nezodpovedanú otázku do plénu. Odrazu sa hnedovláska zasmiala na našich nechápavých pohľadoch, rozjasnili sa jej oči a skríkla: "No predsa oheň!"
"Presne," usmiato som prikývla a uvidela, ako sa jej rubín rozžiaril. Kate sa otočila k dutine v strome a priložila k lianám ruky. Odrazu sa liany podpálili a dutina bola konečne prístupná. Kate sa pousmiala, odpratala ohorené zvyšky rastliny a vytiahla z diery list, na ktorom bolo niečo napísané. Pomaly začala čítať: "Najhrubší konár stromu ukáže smer tomu, kto hľadá cestu nenájdenú."
"Čo to má byť? Nejaká hádanka? Čo ak to nenájdeme?" zafňukal nejaký hnedovlasý mladík.
"Zavri si ústa, Harry," ozvala sa čiernovláska za ním.
"Čo som povedal, dočerta?" otočil sa na ňu naštvane. "Len som sa spýtal, čo to má znamenať, Ashley. Tak nepapuľuj, dobre?"
"Teraz nie je čas na hádky, vy dvaja," ozval sa čiernovlasý muž stojaci vedľa nich. "Máme pred sebou dlhú cestu a treba zistiť, čo znamená tento odkaz. Tak sa upokojte a snažte sa pomôcť."
"Máš pravdu, James," priznal si Harry chybu a pozrel na Kate. "Prepáčte, pokračujte."
"Musíme zistiť, kde je najhrubší konár stromu. Popozerajte sa a kto ho nájde ako prvý, nech zakričí," nakázala nám Kate a všetci začali horlivo pobehovať okolo stromu.
Za niekoľko sekúnd sme začuli zvolanie: "Tu, mám ho!"
Pribehli sme za hlasom a zbadali blondínku ukazujúcu na stred vysokého stromu. Pozreli sme sa hore a zbadali obrovský konár tiahnuci sa smerom na sever.
"Výborne, Charlotte," usmial sa James a pokynul všetkým hlavou. "Vydajme sa teda ďalej."
Kate prikývla a nasmerovala svoju chôdzu podľa najväčšieho rastúceho konára. Vykročili sme teda za ňou a modlili sa, aby sme išli správne.
Kráčali sme asi polhodinu, keď tu zrazu sme pred sebou zbadali dieru a v nej veľa lístia. Diera bola taká veľká, že keby do nej niekto spadol, určite by nám trvalo ho odtiaľ dostať. Po pár sekundách nám došlo, že to je ďalšia majstrova hádanka a hľadali sme niečo, čo by nám mohlo ponúknuť novú indíciu. Vtom sa ozval mne neznámy hnedovlasý mladík. "Vidíte ten list uprostred kopy?"
"Dobrý postreh, Christopher," ozvala sa ďalšia neznáma dievčina a snažila sa po neho zohnúť. No bol ďaleko, pretože polomer diery bol väčší ako dĺžka dosahu jej rúk. "Tam nedočiahneš, Vanessa," ozval sa znova Chris a zapojil do toho hlavu. "Podpáliť to nemôžeme, však?" spýtal sa a veľavravne sa zapozeral do očí ostatných. "Tak teda čo pomôže dostať ten list z hromady bez toho, aby sme ho nepoškodili alebo tam nespadli?"
Všetci sa snažili na niečo prísť, bolo vidieť, ako tuho rozmýšľajú. Vtom sa ozval najstarší z nás. Odhadovala som, že môže mať tak okolo dvadsaťosem. Bol to James. "A čo keby som tentoraz pomohol ja s mojím prievanom?" zasmial sa a žmurkol na nás.
"Áno, to by šlo," prikyvoval Harry a posúril ho. "Tak to vyskúšaj!"
James rozopäl ruky a listy sa pomaly pomocou vzdušného živlu vzniesli do vzduchu. Potom sa všetky listy rozpŕchli do všetkých strán, iba ten jeden, ten najhlavnejší, zostal ešte stále lietať nad našimi hlavami. Potom James povolil silu svojho živlu a list pozvoľna dopadol do jeho ruky. Otočil ho a prečítal nám všetkým odkaz napísaný zvláštnym písmom. Bolo rovnaké ako to, čo som našla pred mesiacom pri mojom striebornom prsteni s maličkým smaragdom. Stamahtov rukopis ma ešte stále fascinoval, nechápala som, ako môže niekto tak krásne písať.
"Poludnie je zlý čas, poponáhľať by sa mal každý z vás. Cesta smerom na východ, ukáže vám pravý chod."
"Zaujímavé," ozval sa Jack a pozrel na chlapca s čokoládovými vlasmi, ktorý stál vedľa neho. "Liam, nedodáš mi trošku energie? Som unavený, v noci som toho veľa nenaspal."
"Jasné," usmial sa a vzpriamil ruky k jeho telu. Vyšla z nich silná žiara a naplnila Jacka novou energiou.
"Lacný energetický nápoj," ponaťahoval sa Jack. "Ďakujem. Máš to u mňa," povedal a potľapkal Liama po chrbte.
"Poďte, musíme ísť," ozval sa James a vykročil na východ.
Cez koruny stromov sme nevideli, či je naozaj poludnie, no niektoré lúče sa dostali cez hustú riavu listov a tak tiene stromov a okolia nasvedčovali, že slnko je naozaj nad našimi hlavami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 28. ledna 2013 v 20:13 | Reagovat

No tak ten chalan čo sa do nich navážal bol fakt idiot. Majster pripravil pekné úlohy. Pekne napísaná časť

2 Arya Flowerny Turner | E-mail | Web | 29. ledna 2013 v 17:46 | Reagovat

znova nečítam... prepáč. Ja to raz dobehnem! naozaj. Btw, nemohla by si mi to celé poslať ako .pdf, nech si to môžem hodiť do mobilu? lebo na pc v poslednej dobe veľmi nie som a chytiť net mi dá dakedy zabrať...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama