DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 9.kapitola - Edrafský raj - 5.časť

7. února 2013 v 22:27 | Teryii |  Život so živlom
"Našla si niečo podozrivé?" spýtala sa ma Kate po tom, čo sa vrátila z obhliadky neďalekej malej chatky, na ktorú sme cestou natrafili.
"Nie. A ty?"
Pokrútila hlavou.
"Čo budeme robiť? Už ho hľadáme viac ako dve hodiny."
"Musíme nájsť jeho temnú stopu. Musíš cítiť to zlo, ktoré z neho sála a vsakuje sa do okolitej prírody. Temnotu pocítiš vždy," venovala mi úsečný pohľad a vykročila k Jamesovi stojacemu obďaleč. "Tá chatka bola prázdna, musíme hľadať ďalej."


"Fajn, prehľadali sme celé okolie, nezašli sme príliš ďaleko od Chrisa a majstrovej indície. Stále počujem praskot dreva. Museli sme sa k nemu znova priblížiť," žmurkol na Kate. Potom sa obrátil na mňa a privolal ma pohľadom bližšie k nim. "Sarah, prehľadali ste aj vodopád? Musí byť niekde nablízku, pretože ho neustále už asi jeden a pol hodiny počujeme."
"Myslím, že bude za tamtými ihličnatými stromami," ukázala som na zvláštnu časť v listnatom lese, kde na niekoľkých metroch štvorcových vyrastali dva smreky.
"Dobre. Tak si zober niekoho ako doprovod a choďte to tam prehľadať."
Prikývla som a rozhliadla sa po okolí. Všetci pracovito prekutrávali každú časť lesa a hľadali nejakú stopu, ktorej by sa mohli chytiť.
"Beriem si Liama," ozvala som sa po chvíľke rozmýšľania.
"Súhlasím. Veľa šťastia," odvetil James a aj on sa znova vybral hľadať temnú stopu Taylora.
"Vďaka," poďakovala som a rozbehla sa za Liamom. "Liam, poď so mnou. Ideme prezrieť okolievodopádu."
"Okej."
Pomaly sme kráčali k dvom ihličnanom uprostred dubového lesa a pohľadom skúmali prostredie okolo. Keď sme ta dorazili, zistila som, že som mala pravdu. Za smrekmi bol spád, ktorý viedol až k búrlivému vodopádu. Prekvapila ma veľkosť riečky, ktorá cez les tiekla. Koryto mohlo mať päť metrov a vodopád meral na výšku dobrých osem. Do rokliny, ktorá vyzerala byť veľmi nebezpečná, sa dalo dostať jedine cestičkou vedúcou z kopca popri riečke až k časti toku, kde dopadal vodopád. Rozhodli sme sa zísť ňou až dole. Breh rieky bol posypaný štrkom, nánosmi listov a hnedastým blatom. Rozhliadli sme sa a pátrali po niečom, čo by mohlo byť podozrivé. Vtom sme pár metrov napravo od seba zazreli niečie telo. Keď sme podišli bližšie, všimli sme si, že voda okolo neho je zafarbená rubínovo. Krvácal. Čupla som si k telu a otočila ho z boku na chrbát. Pri pohľade na ametyst a čierny plášť s kapucňou mi to došlo.
"Liam, to je on. Taylor."
Liamove zreničky sa v úžase rozšírili a okamžite si k nemu taktiež čupol. "Čo teraz?"
"Musíme zistiť, či žije," ozvala som sa a zložila mu kapucňu. Oči mal privreté a čierne dlhšie zvlnené vlasy mu obopínali mužné čeľuste a potemnenú tvár. "Skúsim mu nahmatať pulz." Natiahla som ruku k jeho krku a po pamäti hľadala hlavnú krčnú tepnu. Môj ukazovák a prostredník zachytili krv prúdiacu v cieve, no pulz bol slabší ako obvykle. Určite stratil veľa krvi. "Mám to. Ešte žije."
"Dopekla, pozri sa mu na brucho," ozval sa zdesený Liam a rozhrnul čierny plášť, ktorý mal Taylor na sebe. "Toto nie je náhoda..."
Cez čiernu látkovú košeľu a kožené tielko sme uvideli dlhé stopy po vpichnutí niečoho ostrého. Rana, ktorá vykúkala spoza rozpáraných vecí, merala štyri centimetre a nebola jediná. Po bruchu ich mal niekoľko.
"Čo sa tu, doriti, stalo?" spýtala som sa a s pomocou Liama som mu tielko aj košeľu pomaly vyhrnula až k prsným svalom. Pred našimi očami sa objavilo 5 rán, ktoré neboli od seba vzdialené veľmi ďaleko. Z každej mu vytekala červenkastá tekutina, niekde bola už aj zaschnutá, hlavne pri pravom boku, keďže ležal na boku a celý čas mu tam dole stekala. Roztrhnutá ľudská koža pod sebou skrývala poškodené svaly, šľachy, cievy, jedna bola dokonca taká hlboká, že zasiahla až tenké črevo, a to teraz vytláčalo hnedastú zmiešaninu v podobe rozkladajúcej sa potravy. "Bože môj, kto mu to urobil?"
Liam pokrčil ramenami a spýtal sa ma: "Potrebujeme ho, nesmie zomrieť. Musím mu pomôcť."
V jeho hlase som zachytila mierny odpor, no mal pravdu. "Pusti sa do toho," nakázala som mu.
Liam priložil ruky k Taylorovmu bruchu a chystal sa ho pomocou svetla vyliečiť. Odrazu sme však zbadali, ako zranený spolubojovník otvára oči. Rozkašľal sa a zastonal od bolesti. Keď nás zbadal, vypleštil oči, no potom ho znova bolesť premohla a silno privrel oči. "Kurva," ozvalo sa mu z úst a zaťal z posledných síl zuby. "Vypadnite odtiaľto."
"Čože? Si normálny? Nemôžeme ťa tu nechať!" naliehal Liam.
"Spakujte sa preč, vy idioti! Nerozumiete?!" skríkol a snažil sa posadiť, no s duseným zastonaním padol späť na zem.
"Taylor, Liam ťa vylieči, zostaň ležať," oznámila som mu, no temnota v ňom sa vzoprela a uvideli sme jeho zazerajúce chladné modré oči, ktoré hovorili za všetko. Absolútne nás tu nechcel.
"Ak tu zostanete," sťažka vydýchol, "zomriete."
"Čože?" neverila som vlastným ušiam. My sa ho tu snažíme zachrániť a on nás chce zabiť?
"Napadli ma," vysúkal zo seba Taylor.
"Kto?" vyzvedal prekvapene hnedovlasý Edraf vedľa mňa.
"Tie svine," zadychčal. "Satreovia."
"Dopekla," vyšlo zo mňa.
"Musíte zmiznúť skôr, ako sa sem vrátia. Povedali, že si ma ešte užijú, no museli ísť vyriešiť niečo iné, tak si ma tu nechali ako obyčajnú handrovú bábiku, s ktorou sa prídu pohrať až neskôr."
"Preboha, Taylor, nemôžeme ťa nechať zomrieť! Potrebujeme ťa k vyriešeniu hádanky a musíš prežiť už len kvôli tomu, že patríš medzi nás! Hoci temnota nie je náš obľúbený živel, nenechám tých darebákov zničiť ti život!" fľochla som a prikázala Liamovi, nech ho okamžite vylieči.
Taylor naliehal a kričal, no svetlo zachvátilo jeho telo za niekoľko sekúnd a hoc mu to ako temnému spôsobovalo bolesť, rany sa začali hojiť. Po chvíľke už nebolo po poraneniach ani stopy, iba červené zostatky po krvi a gebuzina z jeho čriev nám pripomínala Taylorov stav pred chvíľkou. Liam mu s listom, ktorý ležal neďaleko jeho nôh, zotrel žbrndu z brucha.
"Prečo ste to urobili? Riskujete svoje životy a nie môj!" zasyčal Taylor a posadil sa. Oprášil si z plášťa zeminu a stiahol si tielko s košeľou späť na brucho.
"Nepočul si? Potrebujeme ťa."
"Ale načo?"
"Iba ty nám môžeš pomôcť pri vyriešení hádanky od majstra. Potom, ako si odišiel, sme narazili na jednotlivé indície majstra, ako sa odtiaľto máme dostať. Posledná je uložená vo svetelnej guli a nemôže byť zničená svetlom, takže potrebujeme teba a tvoju temnotu," rýchlo som mu všetko zreparovala a postavila sa. "Buď pôjdeš s nami, alebo všetci zlyháme."
Taylor sa s miernymi ťažkosťami postavil a jeho tyrkysovo modré oči sa zahľadeli do tých mojich. Temnota, ktorá z neho sálala, mi prinášala nepríjemný pocit, no keď sa mierne pousmial, odľahlo mi. Bol to úsmev, od ktorého som očakávala, že prinesie niečo dobré. "Keby ste sa videli! Nikdy v živote ste tak nepotrebovali temnotu ako teraz, čo?" zasmial sa a podišiel k už stojacemu Liamovi. "Vďaka ti, spolubojovník." Potom sa otočil na mňa a povedal vetu, ktorú som chcela počuť. "Idem s vami."
Vtom sme začuli hrubý a hlasný výkrik, ktorý z diaľky doľahol až k nám. Spoznala som v ňom mužský hlas, ktorý sa mi určite nezdal cudzí. "Čo to bolo?" spýtala som sa vystrašene a uvidela na Liamovej tvári strach.
Iba Taylor zaťal zuby, zamračil sa a otočil sa smerom, odkiaľ výkrik prišiel. "Zaútočili. Urobili to, čo mali v pláne. To, kvôli čomu ma tu nechali len tak ležať v kaluži krvi a nevychutnali si ma."
"Čo máš na mysli?" ozvala som sa neisto. Môj hlas vyznel veľmi stiesnene a komicky, keďže som ho mala stiahnutý.
"Povedali, že seberovnejšieho si nechajú na koniec. Začnú tými, ktorí sú slabší a hlúpejší ako oni. Vami."
Moje srdce sa rozbúchalo ako splašený kôň a okamžite som sa rozbehla hore po prašnej cestičke, ktorou sme prišli. Liam ma nasledoval. Taylor najprv zaváhal, no vzápätí som počula aj jeho prerývaný dych a buchotajúce kroky v čiernych čižmách.Keď som vybehla hore a obzrela sa tam, odkiaľ sme prišli, zamrazilo ma.
"Doparoma!" ozval sa za mnou Liamov hlas a pri pohľade na prázdny les sme zostali ohúrene stáť. "Kam sa všetci podeli?!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | Web | 8. února 2013 v 14:41 | Reagovat

Fú celkom akčne to skončilo, tak napäto a strašne sa teším na ďalšiu časť.

2 sasenka | Web | 11. února 2013 v 21:33 | Reagovat

Už sa teším na ďalšiu kapitolu a táto no nemám slovúplne si má tým koncom odrovnala tak rychlo rychlo ďalšiu prosim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama