DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 9.kapitola - Edrafský raj - 7.časť

7. dubna 2013 v 17:23 | Teryii |  Život so živlom
Satreovia spadli na kolená a z Markových rúk vypadol drevený kolík. Založila som si dýku do pošvy, stiahla Jamesa k sebe a ohúrene sledovala, ako sa na čistinke ozýval zúrivý rev a nadávky. Celý ten čas ležalo medzi dvoma tábormi mŕtve telo Chrisa. Liam ho v tom zmätku odniesol k neďalekému stromu a zostal pri ňom stáť. V žiari sme zachytili postavu približujúcu sa k nám. Nemohli sme uveriť vlastným očiam.
"Stamahto," zašepkala som a zo srdca mi spadol obrovský kameň. "On sa po nás vrátil."
"Vďaka ti, Afranodis!" ozval sa vyčerpaný James sediaci pri mne s vystretými nohami.
Vedeli sme, že čím viac energie z tých dvoch Stamahto ťahal, tým menej zaberali ich čary a tým menej mali silu a chuť sa vzoprieť. O pár sekúnd už všetci Edrafovia stáli pri mne nohami pevne na zemi a ďakovali božstvám za to, že prežili. Stamahto zišiel z menšieho kopca až k Markovi a Cheryl a okamžite vytvoril okolo nich malé ľadové ostne, ktoré čakali na akýkoľvek podnet, aby mohli ihneď vystreliť k nepriateľovi. Bolo ich okolo Satreov hojne a pomocou temnej neviditeľnej steny, ktorú sme pocítili a ktorú vedeli vyvolať iba tí najlepší, im znemožnil používať živly.
"Za toto, čo ste tu spôsobili, draho zaplatíte. No nepomstím sa vám ja, ale naši bohovia! Mali by ste sa hanbiť, ste potupou pre tento svet a vaše spoločenstvo prináša iba záhubu! Nevládnete nad nami, nikdy ste nestáli na samom vrchole víťazstva. A nikdy ani nebudete..."


Posledné Stamahtove slová povzbudili každého z nás a hrdo sme vypäli hrude. Boli sme pripravení mu pomôcť. No on nás zastavil pozdvihnutím pravej ruky a svojimi slovami: "Nebúrte sa, učení. Týchto nespratníkov čaká záhuba! Taktiež ako aj ich spoločenstvo! Sami na to časom prídu." Pozrel sa na ich vysilené, no zároveň nenávistné tváre a dodal. "Teraz bežte kade ľahšie a ďakujte edrafským bohom, že som sa dnes zľutoval a neposlal vás do horúcich pekiel! Dúfam, že ste si z tohto," ukázal smerom k mŕtvym Satreom, "vzali ponaučenie!"
Satreovia na neho vrhli nevraživé pohľady a keď ľadové ostne zmizli, s veľkou odvahou sa postavili do útočných formácií. Mŕtve telá ich spolubojovníkov im vôbec nerobili vrásky na čele, dokonca ich len tak zľahka preskakovali. Cheryl sa pomaly vzďaľovala, iba Mark zostal stáť a nezdržal sa komentára: "Tešilo nás. Dúfam, že sa znova stretneme a pocítite tú bolesť, ktorú sme si dnes vytrpeli my, stonásobne viac. O to sa postarám. A mimochodom," pokynul hlavou k mŕtvemu Chrisovi, "je nám to strašne ľúto!" Jeho ironický a falošný hlas sa nám zarezal do uší a k nemu sa pridalo aj posmešné zasmiatie. Sporadicky pozrel na telá Deborah, Alexa a neznámeho Satrea a dodal. "Čo pozeráte? Títo tu? Boli len príťažou. A ešte jedna vec," povedal a zazrel na majstra. "Dúfam, že zhniješ v pekle tak, ako zhnijeme aj my, no s dobrým pocitom na duši, že sme pre tento svet boli užitoční a zbavili ho takejto hávede. Boj sa ešte len začína, Stamahto," odvrkol a za pár sekúnd sme videli už len bieleho a čierneho vlka, ktorí zmizli v hustom lese.
Stamahto k nim ešte nahnevane vyslal niekoľko ohnivých gúľ a potom sa s podráždeným výrazom v tvári otočil k nám. "Ste všetci v poriadku? Lebo ak ešte niekto iný padol za obeť, nájdem si ich a znesiem z tohto sveta!"
"Sme v pohode, akurát, že Chris nie," ozval sa prekvapujúco Taylor.
Otočila som sa na Vanessu, ktorá to už nevydržala, a rozplakala sa. Jack stojaci vedľa nej si ju vzal do náručia a snažil sa ju utíšiť. No z jej úst vychádzala stále tá istá otázka s bolestnými vzlykmi: "Prečo?!"
Stamahto podišiel k Chrisovmu telu a sňal mu z krku jeho vyhasnutý rubín. Potom si ho vopchal do vrecka na plášti a požehnal mu: "Nech ťa božstvá Edrafu privedú k nebeskému pokoju a večnému životu, Chris. Odpočívaj v pokoji," potichu povedal a začuli sme myšlienku patriacu jeho pomocníkovi, Jacobovi. Jacob, príď na toto miesto, zoberieš Chrisa a pripravíš ho na posmrtnú rozlúčku. Pohreb sa bude konať ešte dnes večer... A treba sa postarať aj o telá troch Satreov.
Samozrejme, majster, hneď som tam, začuli sme odpoveď.
"Zachovali ste sa veľmi odvážne. Som na vás hrdý. Predviedli ste to, čo som vás celý ten čas učil. Chránili ste svojich spolubojovníkov. To je v týchto časoch to najdôležitejšie."
"Majster, tieto slová sú pre nás ako balzam na dušu, no nemáte pravdu. Neochránili sme všetkých," ozval sa James smutne a venoval pohľad mŕtvemu Chrisovi za chrbtom Stamahta.
"Bohužiaľ, niekedy sa stane to, čo nikto nechce dopustiť alebo zažiť," položil Jamesovi chlácholivo ruku na plece, "no verte mi. Božstvá Edrafu sa mu za jeho snahu a vytrvalosť určite odvďačia. V nebesách sa jeho trápenie skončí a Afranodis mu prinesie večné šťastie. A nezabúdajte. V našich spomienkach sa navždy uchová jeho chrabrosť a odvaha."
Vanessine vzlyky utíchli a začuli sme jej roztrasený hlas: "Ďakujem vám, že ste nás zachránili, Stamahto. A hlavne, že ste požehnali môjho brata a poslali jeho dušu do nebeského raja."
"Neďakuj. Mal som jeho smrti zabrániť," sklopil Stamahto sklamane zrak.
"Majster, to my sme zlyhali, nie vy," ozval sa Jack. "To my sme ho neochránili predtým, ako ho zabili. Mali sme sa vzoprieť a zachrániť ho. No neboli sme dostatočne silní a odhodlaní to urobiť. Temnota nás zastrašila. Chris ešte mohol žiť..."
"Jack, každý raz môže zlyhať. No majster to nemá dovolené," pozrel na neho Stamahto zázrivým pohľadom a pokynul hlavou smerom na západ. "Nechajme jeho dušu už na pokoji. Už nič nenarobíme. Veľmi ma to mrzí, no je to tak," privrel v smútku oči, no vzápätí nás ubezpečil, že Chrisovi zabezpečí čestné miesto vedľa všetkých bojovníkov, ktorí urobili pre toto spoločenstvo veľa alebo jednoducho medzi neho patrili.
"Chris vám za to bude určite vďačný," povedala uznanlivo Vanessa. "A aj ja."
"Vanessa, nech ťa žehná Afranodis. Si veľmi odvážna mladá žena. Ver, že toho prežiješ ešte veľa a Chris by určite chcel, aby si zostala takou silnou, akou stále si."
Hnedovlasé sedemnásťročné dievča prikývlo. "Budem za jeho česť bojovať až do konca svojho života, majster. Ďakujem."
Stamahto sa pousmial a potom svoju pozornosť obrátil na zvedavého Jamesa, ktorý sa po chvíľke s vytiahnutým papierikom v ruke, na ktorom stála ďalšia indícia, ozval: "Majster, nesplnili sme poslednú úlohu, čo teraz?"
"Nesplnili ste úlohu? James, svetelná guľa bola oproti tomu, čo ste teraz zažili, nič. Vaša úloha je splnená. Zvíťazili ste nad zlom."
"Takže sme prešli vašou prvou skúškou?" opýtala sa celá naradostená Charlotte.
Stamahto prikývol. "Teraz vás čaká už iba boj s imaginárnymi zvieracími protivníkmi. No nechám vás si na chvíľu odpočinúť. Tento boj vás určite vyčerpal a Liam sa o vašu energiu taktiež postará, však?" usmial sa, no vzápätí po nesmelom pritakaní Liama dodal. "Neboj sa, na tom sa budem podieľať aj ja."
Zasmiali sme sa.
"A kam ideme teraz?" spýtala sa Ashley.
"Vyrazíme tým smerom, odkiaľ som prišiel. Tam vás môj posledný odkaz mal zaviesť. Nie sme od cieľa ďaleko. Pripravte sa na polhodinu cesty," usmial sa na nás Stamahto a pokynul hlavou tým smerom, kam sme mali vyraziť. "Choďte dopredu, ja musím vyriešiť ešte jednu vec," objasnil nám a obzrel sa za postavou, ktorá vystúpila z tieňa stromov. "Vitaj, Jacob," pozdravil svojho pomocníka a vykročil k nemu.
My sme sa už snažili ich reči nepočúvať, venovali sme krátke pohľady nepriateľom ležiacim na zemi, vzdali im úctu už len tým, že sme ich poukladali vedľa seba a zavreli im bruškami prstov oči, a vydali sme sa po lesnej cestičke pomalším tempom, aby nás Stamahto mohol dobehnúť, aj keď sme vedeli, že on sa za nami pomocou svetla objaví za pár sekúnd. Všetkým behali hlavou spomienky na posledné hodiny a určite sa nám tie obrazy nedostanú z hláv len tak ľahko a rýchlo. Tieto chvíle nám utkvejú v pamäti ešte dlho...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama