DOČASNE POZASTAVENÉ!
Pracujem na niečom dôležitejšom, neskôr vás budem informovať! :)

Otázky na moju osobu prijímam tu ↓
Pýtajte sa, čo vám napadne :P Nevhodné otázky mažem ;)

Život so živlom - 9.kapitola - Edrafský raj - 8.časť

7. dubna 2013 v 17:24 | Teryii |  Život so živlom
Ticho. To ticho, ktoré sa rozliehalo na čistinke uprostred lesa. Ticho, ktoré vo mne vzbudzovalo strach. Áno, strach. Zvláštne, však? No mne bol tento pocit dobre známy. Zažívala som ho skoro každý deň počas týchto niekoľkých týždňov. Mám za sebou dni potupy, bojov, smrti, pomstychtivosti, radosti, šťastia... Boli to dni, ktoré ma naučili byť silnou. Zotrvať v silnom postavení a nevzdať sa.
Chcem vyhrať. Chcem ukázať svojim nepriateľom, že viem byť nebezpečná, že sa im viem vyrovnať. Keď sa mi táto skúška podarí, dokážem sama sebe, že som hodná ísť do svojho prvého naozajstného boja. Boja, kde pôjde o všetko. Boja, kde prvýkrát všetkým ukážem, že na to mám. Snaha sa vždy cení. No tu nejde iba o snahu. Ide o cieľ, o bojovnosť v srdci. O pocit, ktorý sa rozľahne všade navôkol. Pocit víťazstva...


Postavila som sa zo sedu. Čierny plášť sa vďaka môjmu rýchlemu pohybu rozprestrel okolo mojich nôh. Pošva, v ktorej bol ukrytý meč, sa otrela o dýku zastrčenú v opasku vedľa nej. Kapucňu, ktorú som mala nasadenú na hlave, som si svižným pohybom strhla dole. Pritiahla som si opasok a napravila si kožené rukavice na rukách. Taktiež som siahla na moje kožené oblečenie a skontrolovala ho krátkymi potľapkaniami.
Pozrela som sa na oblohu. Schyľovalo sa k západu slnka. Nebo malo ružovkastý nádych a oblaky na oblohe vyzerali tak, akoby ich niekto namaľoval.
Takáto krásna scenéria a takto strávený večer? To nejde dohromady.
Uvidela som pred sebou majstra Stamahta. Pripravená? Začula som jeho myšlienku.
Áno. Odpovedala som.
Stamahtova palica sa rozžiarila.
Prišla moja chvíľa. Chvíľa, ktorá mi otvorí dvere do sveta Edrafov. Cesta na bájnu planétu Edraf je na dosah...
Odrazu sa na lesnej čistinke zjavil ohnivý drak. Bol...obrovský. Nič iné ho v tú chvíľu nevystihovalo. Možno ešte jedna vlastnosť. Nebezpečnosť...
Pozerala som sa na neskutočnú obludu predo mnou. Červené sfarbenie jeho drsnej pokožky vyžarovalo do okolia signál, aby sa od neho každý držal ďalej. Každý, kto stál v jeho blízkosti. Tentoraz som tam stála ja. Priamo pred ním. A nemohla som len tak utiecť. Mala som bojovať. A zvíťaziť...
Drak ku mne naklonil jeho obrovskú hlavu. Vydýchol na mňa horúci dym, ktorý vychádzal z jeho nozdier. Plášť mi v nápore jeho dychu vial.
Týmto ma chcel zastrašiť? Ťažko. Už nie som bojazlivé dievčatko, ktoré sa nevie postaviť protivníkovi. Zmenila som sa. To ON ma zmenil. Aaron zo mňa urobil bojovníčku, ktorá sa len tak nevzdá, ktorá nemá zábrany pred ničím. Smrť Justina ma zmenila. Odchod mamy ma zmenil. Skúška živlov ma zmenila. Stala som sa silnejšou. A nemienim to pokaziť.
Rozpäla som ruky do neba.
"Dnes je na zozname výhra, nič iné sa neprijíma," zašepkala som.
Drak začal okamžite šalieť. Ako keby ho moje slová rozrušili. Chcel ma zabiť. Chcel mi prekaziť moju cestu na Edraf. Získanie môjho zvieracieho ochrancu. No to mu nedovolím. Dnes nie...
Zacítila som silné otrasy pod nohami draka. Obrovské zemetrasenie, ktoré som privolala, mu robilo problémy. Nohy mal nestabilné, jeho ťažké telo ho ťahalo k zemi. Videla som, ako sa jeho obrovské pazúry blížia ku mne. Rozbehla som sa napravo. Vedela som, že sa ťažko na tejto čistinke a hlavne pod vplyvom môjho zemetrasenia otočí. Odrazu som za sebou zacítila teplo a uvidela žiaru. V behu som sa obzrela. Oheň, ktorý šľahal z úst obrovského draka, pomaly prichádzal k môjmu chrbtu. Drak sa ma snažil s ohnivou clonou dobehnúť, no ja som jeho ohnivým jazykom uskakovala a vyhýbala sa im. Zemetrasenie neustále otriasalo jeho telom a uvidela som, ako sa pod jeho nohou urobila veľká trhlina. Zastala som. Teraz som stála pri jeho ľavom boku. Zaprela som sa viac do vytvárania otrasov zeme. Trhlina sa zväčšovala.
Poď, poď... Vrhni sa na mňa! Privolávala som ho v duchu.
Drak na mňa rozzúrene zazrel. Konečne ma zbadal po tom, ako prestal chrliť z úst oheň. Trhlina už bola dostatočne veľká na to, aby mu tam jeho noha zapadla. Keď sa snažil otočiť, stalo sa presne to, čo som predpokladala. Jeho ľavá zadná noha sa zakliesnila v zemi. Teraz sa už určite nemohol otočiť. Snažila som sa stlačiť trhlinu, aby sa mu nohu nepodarilo vybrať. Obopla mu ju zem. Nemohol ju odtiaľ dostať. Presne to som chcela dosiahnuť...
Prestala som vytvárať otrasy. Drak sa snažil dostať nohu von. No nedarilo sa mu to. Využila som chvíľku, keď ma nesledoval a začala som vytvárať dlhé liany, ktoré sa tiahli okolo jeho tela a obmotávali ho. Drak si to všimol a jeho horúca pokožka ich začala zapaľovať.
Dopekla! Zanadávala som si a rýchlo vytvorila silnejšie liany. No nepomáhalo to. Stále ma zakliesnenú nohu, pokoj... Hovorila som si.
Odrazu som pred sebou zbadala oheň, ktorý sa na mňa valil. Rýchlo som uskočila. Len tak-tak minul moju nohu. Vydýchla som si. To bolo tesné.
Pozviechala som sa a vykročila k jeho telu.
Musím sa nejako dostať k jeho hlave. Pomyslela som si. No ako to urobiť?
Otočila som sa mu chrbtom a začala vytvárať oproti mne schody zo zeminy. Snažila som sa ich vytvoriť čo najpevnejšie. No otočiť sa chrbtom nepriateľovi? Ako mi to mohlo napadnúť? Chcela som sa rýchlo otočiť a skontrolovať situáciu. Zahliadla som jeho chvost, ktorý sa pohyboval pravidelným pohybom hore a dole. Čo to robí? Čudovala som sa.
Odrazu sa chvost začal pohybovať do strán. Len tesne som sa mu minula, keď okolo mňa preletel. Ľahla som si na chrbát a snažila sa dostať do bezpečia. Drakov hnev sa stupňoval. Z úst mu šľahal plameň, z nozdier vychádzal dym. Drakove krídla robili okolo mňa veľmi silné prúdy, všade bol prach. Chcel sa dostať do vzduchu. No to som mu nemohla dovoliť. Lenže ako som mu v tom mala zabrániť, keď ma ohrozoval tvrdým a drsným chvostom? Ešte stále som sa mu uhýbala. No on bol aj tak rýchlejší.
Počula som len, ako sa mi lámu kosti a pocítila som ostrú bolesť v ruke. Zasiahol ma koniec dračieho chvosta. Bolestivo som vydýchla. Nechcela som sa rozkričať, a preto som sa radšej snažila tú bolesť predýchať. Nikdy som si nič nezlomila, nevedela som, aká to je bolesť. No teraz už viem, že to nie je nič príjemné...
Potrebovala som sa čo najskôr dostať mimo dosahu jeho chvosta. Stále s ním švihal do strán, bolo to nebezpečné. Ľavou rukou mi prúdila bolesť, cítila som, ako sa mi rozlieva po celom tele. Už som nevládala. Vyčerpáva ma to uskakovanie a utekanie pred ohňom. Treba to ukončiť. Hneď!
Rýchlo som sa postavila, hoci s väčšími problémami, no zvládla som to. Rozbehla som sa od dračieho tela smerom napravo. Vedela som, že tam má papuľu, a že ma môže kedykoľvek zasiahnuť oheň. No teraz mi to bolo jedno. Veď ohňu sa vyhnem. No keď nezabijem draka, tak ma smrť neminie...
Pokračovala som vo vytváraní schodov zo zeme. Nič lepšie mi vtedy nenapadlo. Videla som, ako sa predo mnou formujú, ako sa hlina stláča dokopy, aby vytvorila pevné miesto pre moje nohy. Drak sa neustále snažil dostať z trhliny. Štvalo ho to, že sa nemohol pohnúť. No mne to vyhovovalo. Zlomené predlaktie, ktoré dostávalo zabrať, som si pridržala pravou rukou pod plášťom. Utekala som, ako keby som mala za pätami bandu krvilačných nepriateľov.
Iba jedna chvíľa zmení môj život. Pomyslela som si v duchu, keď som bežala hore pevnými schodmi. Iba jedna chvíľa mi zachráni život. Pomaly som sa dostávala k hlave draka. Drak ma nevidel, iba zmätkoval. A tá jedna chvíľa sa musí udiať teraz...
"Nech mi je zem ľahká!" zakričala som a pustila ľavú ruku zo zovretia pravej. Zbadala som dlhý krk draka. Rozbehla som sa po zemitej plošine, ktorú som medzitým vytvorila. Ruka sa konečne dostala k meču. Vytiahla som ho. S krikom som sa rozbehla naproti ohnivým plameňom, ktoré medzitým drak vychrlil. Pomocou ďalších vytvorených schodíkov som ich preskočila. Pevne som zovrela rukoväť meča v dlani pravej ruky, napriahla som ho a vyskočila. Meč sa zarezal do draka, ostrá čepeľ pomaly putovala jeho krkom. Vystrekla krv, drak zaručal a začal ešte viac vyvádzať. Vytiahla som zakrvavený meč a tentoraz som ho zasekla do jeho chrbta. Meč sa cez drsnú kožu dostával veľmi ťažko, no zatlačila som ho tam z celej sily. Vtom mi niečo prišlo na um.
Drakova najväčšia slabina je srdce! Prečo mi to nenapadlo skôr? Nemá ho predsa chránené tvrdou kožou! Okamžite som vytiahla meč z jeho chrbta. Dračie krídla vytvorili neuveriteľný prúd vzduchu, a tak som si radšej kľakla. Meč som rýchlo vložila do pošvy. Z rán, do ktorých som sekla mečom, sa valila červenkastá tekutina.
Privrela som oči. Musím to urobiť. Musím skočiť. Inak zomriem...
S posilňujúcim nádychom som pomaly vytiahla dýku z puzdra. Postavila som sa. Plášť a vlasy mi viali v prúde vzduchu, ktorý ešte stále dračie krídla vytvárali.
Odrazu sa jeho ľavá noha dostala z trhliny. Drak vyšľahol z jeho úst oheň, ktorý sa rozplynul vo vzduchu.
Skočiť. Zamieriť. Hodiť. Prežiť. Opakovala som si stále dookola. Mala som iba pár sekúnd, kým sa drak spamätá z toho, že je z trhliny von.
Teraz! Povzbudila som sa a skočila strmhlav dole. Ruku som sa snažila dať vo vzduchu tak, aby som vedela hodiť dýku priamo do srdca. Drak ako na zavolanie zdvihol ľavú nohu, pretože sa ma s ňou snažil zasiahnuť. Nepodarilo sa mu to. Keď som uvidela svetločervené miesto na jeho bruchu pod ľavou nohou, nadýchla som sa a zadržala dych. Vrhla som dýku priamo na to miesto. Modlila som sa, aby ho zasiahla presne. Stalo sa. Z drakovej papule vyletel kúdol dymu, potom zaručanie a zo srdca sa mu začala valiť hustá krv. No ja som mala iba pár sekúnd na to, aby som sa zachránila. Padala som strmhlav dolu, musela som niečo vymyslieť. Okamžite som začala vytvárať hlinené steny, ktoré ma mali zadržať vo vzduchu. Liany, ktoré okolo nich preleteli, ma zachytili za ruky. Prevrátila som sa chrbtom k zemi a vykríkla.
"Nie za ľavé predlaktie! Dopekla, Sarah!" stihla som si na seba zanadávať.
Rýchlo som sa ich snažila prechytiť. To všetko sa stalo iba za pár sekúnd. Vedela som, že to nestihnem. Liany ma nestihnú zachytiť. Bolestivo som vydýchla. Už nemám síl. Zavrela som oči a čakala na ten pocit. Pocit smrti. Pocit strachu zo smrti. Pocit víťazstva už prišiel, no bol mi nanič.
Odrazu som si to uvedomila. Nemôže to takto skončiť, veď som zvíťazila! Pomyslela som si a rýchlo otvorila oči. Videla som plochú zem, ku ktorej som sa nenávratne blížila. Hlinené steny, ktoré som vytvorila, rozrazilo moje telo. Nemám nádej. Všetko sa rozpadlo ako domček z karát. Steny nepomohli, už nemôžem nič urobiť. Edraf bude iba minulosťou. Zavrela som oči a čakala na dopad.
Pocítila som neuveriteľnú bolesť. Spadla som priamo na chrbát. Síce bola podo mnou kopa hliny, ktorá dopadla na zem po rozrazení hlinených stien, no počula som, ako v mojom chrbte silno puklo. Bolestný vzdych, ktorý sa mi vydral z úst, bol iba začiatok bolesti, ktorú som mala prežiť.
Je koniec. Nadobro. Navždy...
A potom som začula neuveriteľný buchot a otrasy zeme. Dračie telo dopadlo tesne za mňa. Okolo mňa sa vytvoril vzdušný vír s čiastočkami prachu. Tá bolesť v ruke bola neznesiteľná a telo som si vôbec necítila. Ležala som a nevedela sa ani len pohnúť. Prerývane som dýchala a snažila sa nekričať. Bolesť, ktorá sa teraz rozľahla po celom mojom tele, sa nedala vydržať. Hádam mi Stamahto pomôže. Majster ma musí vyliečiť! Nemôžem opustiť Aarona! Chcem ešte žiť! Odrazu sa mi začala neuveriteľne točiť hlava. Uvidela som, ako ku mne niekto beží. No Sarah! Nebuď smutná! Vyhrala si! Pomyslela som si a jemne som sa pousmiala. Bolestne som vydýchla a potom nastala tma...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kristen | 8. dubna 2013 v 16:57 | Reagovat

Všetky tri časti boli úžasné boje boli super opísane, svine boli zlé a prišli o svojich troch druhov. Trochu ma udivilo že ich Stamatho nechal utiecť.
Chrisa mi je ľúto a Sarah bola celú dobu úžasne odvážna či pri boji s drakom alebo s nepriateľmi krása :) Som zvedavá aké zviera bude

2 BaraCornellia | Web | 5. května 2013 v 18:01 | Reagovat

Teprve včera jsem se podívala na tvůj komentář, omlouvám se T.T

A koukám jako puk :) Strašně moc ti držím palce, aby ti to vyšlo ;) Týýý jo :)

3 Atanai | E-mail | 25. května 2013 v 18:49 | Reagovat

vaúúúú, super :) :), bude pokračovanie???

4 Sherylin Lee | E-mail | Web | 6. března 2014 v 12:26 | Reagovat

Obaja s Danom ste prestali písať, nie je po vás ani chýru, ani slychu, kde ste zmizli?!

Vážne nie je pekné nechávať čitateľov v ustavičnom napätí! Dúfam, že čoskoro sem pribudnú nové články...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama